Dobre odchované ciciaky – základ chovu ošípaných

S. ŠLÉGEROVÁ,1 P. NOVÁK,2 L. NOVÁK2 1Fakulta veterinárního lékařství Veterinární a farmaceutické univerzity Brno 2Fakulta veterinární hygieny a ekologie Veterinární a farmaceutické univerzity Brno Veterinářství 2003;53:570-577

SÚHRN
Šlégerová S., Novák P., Novák L. Dobre odchované ciciaky – základ chovu ošípaných. Veterinářství 2003;53:570-577.
V silnom konkurenčnom prostredí ako i v boji so svojou vlastnou ekonomikou musí každý chovateľ ošípaných dosahovať čo najlepšie výsledky v produkcii zdravých a výkrmu schopných prasiatok v čo najväčšom množstve. Úhyny a straty na ciciakoch predstavujú veľmi vysoké ekonomické straty. Predkladaná práca sa zaoberá príčinami úhynov a strát na prasiatkach v období dojčenia v súvislosti so zmenami parametrov mikroklímy v pôrodnici ošípaných.

SUMMARY
Šlégerová S., Novák P., Novák L. Good results in a swine production – based on successful piglet production. Veterinářství 2003;53:570-577.
In a hard competition on the recent market every pig-breeder has to overcome his own economical problems and reach as good results in piglets production as possible . The mortality of the piglets represents a very high economical losses. This paper deals with the causes of mortality in suckling piglets in the period of lactation connected with the changes in the parameters of microclimate in the farrowing facilities.

Obdobie dojčenia patrí medzi najdôležitejšie etapy v chove a produkcii kvalitných ošípaných. Je potrebné dodržať podmienky pohody pre prasnicu, keďže od nej očakávame rýchly nástup laktácie a jej priaznivé udržanie. Ale súčasne sú neprehliadnuteľné vhodné podmienky pre novonarodené prasiatka. Pri nich je snaha čo najviac využiť ich veľmi priaznivý rastový potenciál, ktorý sa s vekom ošípanej znižuje. Na jednej strane, z hľadiska prasnice je dôležité udržať ju v kondícii vhodnej pre následné rýchle a bezproblémové zabreznutie, hladký priebeh nasledujúcej gravidity a tým udržanie priaznivej obrátkovosti stáda. A na druhej strane ide o rýchly a silný nástup odstavčiat pri ich zaradení do predvýkrmovej a následnej výkrmovej periódy. V konečnom dôsledku ide o dosiahnutie porážkovej hmotnosti v čo najkratšom čase s ohľadom na fyziologické možnosti organizmu ošípanej.
Vplyv genetického potenciálu prasníc v stáde sa dá považovať za konštantný, ktorý sa počas roka nemení. O vplyve genetického faktoru sa rozhodne jednorazovo pri vytvorení základného stáda chovu a k jeho prípadnej zmene dochádza pomaly a priebežne pri zaraďovaní nových prasničiek do základného stáda. Podľa amerických autorov1 selekcia na vysoko produktívne genotypy vyústila v chovaní takých línií ošípaných, ktoré produkujú veľké množstvo mlieka.
Veľmi významný je z hľadiska produkcie mlieka i vplyv výživy prasníc počas tohoto obdobia, ktorý nemôžeme považovať za konštantný. I v prípade, že receptúra kŕmnej dávky by sa počas roka nemenila, dochádza k zmenám vzhľadom na rôzne štádium vyzretia obilia a tiež možnosti výskytu spór a prípadne i iných kontaminácií v skladoch obilia a pri manipulácii s ním. S výživou ide ruka v ruke otázka zabezpečenia dostatočného množstva napájacej vody zodpovedajúcej kvality. Vyššie uvedení americkí autori uvádzajú ako denný príjem vody pre prasnice v laktácii 30 – 38 litrov za deň, pričom napájačka by mala mať minimálny prietok 1,5 l/min.1 Vysoké okolité teploty zvyšujú nároky na príjem vody. Zvýšený príjem tekutín spojený so zvýšeným močením zvierat je jeden z mechanizmov, ktorými sa prasnica môže zbaviť prebytočného tepla . Nárast maštaľnej teploty z 12 – 15 °C na 30 – 35 °C zapríčiní príjem zvýšeného množstva tekutín až o 50 %.2
Pri snahe o zvýšenie produkcie mlieka prasnicami nie je možné hodnotiť jednotlivé faktory osobitne, ale vždy je treba sledovať ich interakcie. I Johnston3 poukazuje na možné zvýšenie produkcie mlieka cestou zlepšenia genetiky, výživy, ustajnenia a systému riadenia chovu.
Pri sledovaní množstva mlieka vyprodukovaného prasnicami sa nesmie zabudnúť ani na jeho zloženie. Hlavnými zložkami mliečnej sušiny sú tuk, bielkoviny a minerály. Mlieko ošípaných pozostáva z 7 – 8 % tuku, avšak obsah tuku môže byť extrémne variabilný. Mliečny tuk je ovplyvnený výživou, štádiom laktácie a ďalšími faktormi.4 Ricadl a Lean4 pri svojom sledovaní zloženia mlieka prasnice na základe vplyvu okolitej teploty našli súvislosť medzi vysokou okolitou teplotou a obsahom tuku v mlieku. Pri vyššej teplote klesá obsah tuku v mlieku prasnice. Tuk v mlieku ošípaných je značne vyšší než v kravskom (3,5 – 5 %). Obsah laktózy v mlieku ošípaných (4 %) je približne rovnaký ako v kravskom mlieku (4,9 %). Rozdiely v zložení mlieka ošípaných počas produkcie kolostra a normálneho mlieka sú uvedené v tabulke.6 Laktóza je používaná ako hlavný zdroj energie pre ciciaky, kým tuk je ako zdroj energie využívaný len u starších ciciakov, zatiaľ čo novonarodené prasiatko využíva mliečny tuk na vytváranie depotného tuku v tele. Mliečne bielkoviny sú vysoko stráviteľné a majú vynikajúce zastúpenie esenciálnych aminokyselín.4
Výsledkom vyššej produkcie mlieka prasnicami je aj väčšia odstavová hmotnosť ciciakov. Vyššia hmotnosť pri odstave znamená lepší odrazový mostík do predvýkrmu a následného výkrmu ošípaných. Ťažšie prasiatka pri narodení a odstave majú obyčajne kompetitívnu výhodu a zostávajú ťažšie ako ostatné v skupine.7
Široký interval hmotností prasiatok v skupine pri odstave môže ovplyvniť produkčné ukazovatele v chovoch ošípaných, obzvlášť tých, kde je zavedený turnusový system chovu. Bolo poukázané na to, že odstavová hmotnosť je blízko závislá na oboch faktoroch: pôrodnej hmotnosti8 a množstve skonzumovaného mlieka ciciakom počas laktácie prasnice.9
Zo zoohygienických podmienok je jednou z najvýznamnejších teplota maštaľného prostredia. V Českej10 i Slovenskej republike11 sa ako najvhodnejšia teplota pre prasnice v laktácii uvádza teplota medzi 16 až 22 °C. Podľa požiadaviek na teplotu, ktoré uvádza Univerzita v Iowe, je optimálna teplota 18°C s maximálnym rozptylom teplôt 1 °C.12 Podľa Čeřovského13 kritická teplota pre ošípané začína od 26 °C. Ak nie je prebytočné teplo pri tvorbe mlieka odvádzané vetraním a ochladzovaním prasnice, spôsobuje zníženie žravosti prasníc v období kojenia, tým i zníženie produkcie mlieka. Black a kol.14 uvažujú o lineárnej závislosti medzi dennou spotrebou krmiva a teplotou. Ak takáto závislosť existuje, potom by pomohla určiť teplotu, pri ktorej začína okolitá teplota negatívne ovplyvňovať úžitkovosť. Redukcia množstva krmiva prijatého denne bola dokázaná i ďalšími autormi pri ošípaných vystavených vysokým teplotám.15-17 Podľa Lopeza18 redukcia v rýchlosti rastu ciciakov kojených prasnicami trpiacimi tepelným stresom je spôsobená znížením produkcie mlieka. Výsledky dvoch výskumných týmov15 uvádzajú pokles v produkcii mlieka a prírastkoch ciciakov so vzrastajúcou teplotou. Naproti tomu iné štúdie uvádzajú, že pokles denného príjmu krmiva ako následku tepelného stresu má len malý vplyv na laktujúce prasnice, meraný ako prírastok ciciakov. Reštrikcia denného príjmu krmiva u prasníc ustajnených v termoneutrálnom prostredí zapríčiňuje väčšie úbytky na hmotnosti ako u prasníc ustajnených v horúcom prostredí s nižším objemom prijímaného krmiva.15
Prostredie neodmysliteľne vplýva i na pohodu prasiatok. Najzákladnejším a najvýznamnejším faktorom prostredia ovplyvňujúcimi pohodu ciciakov je teplota a až za ňou radíme sociálne prostredie, fyziologický stav a úroveň ošetrovateľskej starostlivosti.19
Ihneď po narodení ciciak prevezme teplotu tela zo svojho okolia. Teploty sa teda vyrovnajú. Pokiaľ sa ciciak nachádza v chladnom prostredí, jeho telesná teplota rapídne poklesne. Na testovanie schopnosti ciciaka selektovať vhodnú teplotu Balsbaugh a kol.20 skonštruovali termobox, ktorý mal rozsah teplôt od 24 °C do 44°C. Schopnosť ciciaka vybrať vhodnú teplotu nebola zistená počas prvých 48 hodín života. Ten istý autor20 poukázal, že ciciaky, ktoré boli experimentálne dehydrované, boli menej schopné si nájsť prostredie s vhodnou teplotou. S tým súhlasia i výsledky McGlone and Johnstona,19 že prasiatka nemajú schopnosť termoregulácie pri narodení a nie sú homeotermomické do veku približne 48 – 72 hodín po narodení. Pri narodení sú ciciaky slabo vybavené na vyrovnanie sa s prostredím mimo prasnice. Sú predovšetkým náchylné na chladový stres spôsobený nedostatočným pokrytím tela štetinami, veľkým pomerom povrchu tela ku hmotnosti tela, nedostatkom vhodných energetických rezerv a slabej termostabilite pri narodení.21,22Pre novonarodené prasiatka sú vhodné teploty okolia asi 32 °C.23,24


Pozorovanie prebiehalo od mája 2002 do apríla 2003 na farme, ktorá má približne 330 – 340 prasníc základného stáda. Miestom pozorovania bola pôrodnica ošípaných s kotercami s individuálnym hradením pre prasnicu a čiastočne zaroštovanou podlahou. Vmieste ležoviska pre ciciaky je podlahové kúrenie a zvrchu je umiestnený infražiarič. Vykurovanie dopĺňa radiátor pripevnený na stene. Prasnice sú kŕmené suchou zmesou PKK s možnosťou vlhčenia prasnicou. Pre prasiatka je v koterci umiestnená misková napájačka a miska so štartérom (od 6. – 7. dňa veku). Odstav prebieha vo veku 28 – 29 dní a pri hmotnosti 7,5 – 8,0 kg. Predmetom vyhodnocovania boli parametre týkajúce sa ciciakov, konkrétne: pôrodná a odstavová hmotnosť, miera úhynu ciciakov a jeho príčiny. Tieto údaje boli porovnávané s teplotami maštaľného prostredia. Teplota je získaná z registračného merania priamo v pôrodnici ošípaných. Všetky údaje sú vyhodnotené v mesačných intervaloch.

Výsledky
Pôrodnú hmotnosť nemôžeme hodnotiť v súvislosti s teplotou počas pôrodu, ale musíme sa zamerať na obdobie od samotnej ruje až po pôrod. Najvyššia pôrodná hmotnosť je v letnom období (júl) a najnižšia v zimnom (december – január). Avšak pri pôrodoch v lete dochádza k ruji a zapusteniu v jarnom makroklimatickom období (marec – apríl), kedy je teplota okolitého prostredia pre ošípané priaznivá a predlžuje sa deň. Pri pôrodoch v zime sú prasnice zapúšťané v období neskorého leta (august – september). Popri rozhodne nezanedbateľnému vplyvu skracujúceho sa dňa je treba brať do úvahy, že práve pri tomto zapúšťaní sa jedná o prasnice, ktoré dojčili v období horúceho leta (júl).
Mortalita cicakov v sledovanom chove sa pohybovala v intervale 6,5 až 14,8 % s priemerom 10,3 %, pričom najnižšia bola v období, keď vnútorná teplota v pôrodnici dosahovala hodnoty tesne nad 24 °C. Pri vyšších i nižších teplotách sa miera úhynu zvyšovala.
Z hodnotenia priebehu grafu 3 vyplýva, že úhyn ciciakov vo veku do troch dní nemá tak výrazný charakter, i keď sú mesiace, u ktorých prevláda. Ak sa však detailnejšie zhodnotí, je zrejmé, že buď prevláda vek do 3 dní, alebo nad 10 dní. Ani v jednom mesiaci neprevláda úhyn vo veku 4 – 10 dní.
Z toho vyplýva, že i malý výkyv v relatívne nízkych skutočných hodnotách sa prejaví v prepočtoch výraznejšie. Toto sa prejavilo v mesiacoch jún, november, keď celkové úhyny v týchto mesiacoch patria k najnižším.
Pri zameraní sa na príčiny úhynu ciciakov v súvislosti s vnútornou teplotou sú výsledky spracované ako percentuálny podiel zo všetkých uhynutých za daný mesiac.
V tejto práci sú zaradené len príčiny, ktoré prevládajú a nemajú sporadický výskyt.
Krivka výskytu hnačiek ako príčiny úhynu prasiatok veľmi výrazne kopíruje priebeh teplotnej krivky maštaľného prostredia, čo súvisí s podmienkami výskytu vhodných podmienok pre patogény, ktorí hnačky vyvolávajú, v prostredí pôrodnice ako aj s fyziologickým stavom ciciakov. V priebehu roku bolo vykonaných niekoľko diagnostických šetrení, avšak len v jednom prípade bola diagnostikovná hemolytická E. coli.
Najčastejšie dochádza k zaľahnutiu v období, keď priemerná teplota v maštali klesá. Je to spôsobené tým, že prasiatka sa veľmi silne riadia pachom matky.
Ďalšou veľmi výraznou príčinou mortality prasiatok je slabosť , čo do značnej miery súvisí s mierou produkcie mlieka prasnicou. Vysoké hodnoty teplôt v pôrodnici počas letných mesiacov majú výrazne negatívny vplyv na laktáciu prasnice. Ako príčinu zvýšeného výskytu slabosti v zimných mesiacoch je možné označiť nižšiu teplotu v prostredí pôrodnice, ale nemalou mierou samozrejme prispelo i zaradenie až 2,5krát (február) viac prasničiek do základného stáda než v ostatných mesiacoch.
Hmotnosť ciciakov pri odstave je z veľkej miery ovplyvnená práve okolitými podmienkami v období dojčenia. Jej výrazný pokles v letnom období je výrazne ovplyvnený zvýšenou teplotou prostredia, ktorá negatívne vplýva na prasnicu, čo sa následne prejaví na zníženej produkcii mlieka a teda nízkym prírastkom ciciaka. Na mierny pokles hmotnosti pri odstave v zimnom období február – marec pôsobí predovšetkým už spomínané zaradenie väčšieho počtu prasničiek tomto období.

Diskusia
Horúce letné obdobie kladie na prasnicu vysoké nároky. Prasnice vystavené vysokým teplotám mobilizujú svoje telesné rezervy na pokrytie produkcie mlieka.14
Ako Herpin, Damon, Le Dividich.25 poukazujú, pôrodná hmotnosť ciciaka má hlavný vplyv na maximálne termoregulačné schopnosti ciciakov s lineárnou závislosťou medzi pôrodnou hmotnosťou a redukciou teplotných strát v chlade a postupne sa zhoršujúcou termogenetickou kapacitou pod počítanou pôrodnou hmotnosťou 1125 g.
Termálna izolácia zostáva nízka a konštantná počas prvých dní po narodení, ako poukazujú absencie zmien v termálnej vodivosti tela,26 ale značne narastá po prvom týždni života paralelne s nárastom depotného tuku, obzvlášť subkutánneho.27
Pri väčšine novonarodených ciciakov v prostredí s teplotou nižšou než 32 °C bude nasledovať mobilizácia ich glykogénových rezerv v pečeni, kostrovom svalstve a živín dodaných matkiným kolostrom na nárast ich produkcie tepla.29
Vzhľadom k tomu, že ciciaky sú narodené s veľmi nízkym množstvom telesného tuku a s veľmi nízkymi hodnotami protilátok v krvi28dochádza v prípade objavenia sa ochorenia u ciciakov veľmi často k úhynom a výrazným chradnutiam. Mortalita ciciakov vždy znamená straty. I preto bolo robených mnoho pokusov na odhalenie fyziologických faktorov zúčastňujúcich sa neonatálnej mortality u ošípaných.25 Sledovaný chov v našich podmienkach však vykazuje mortalitu hlboko pod touto hranicou.
Najvyššia mortalita sa vyskytuje do troch dní veku, keď infekčné agens hrajú len malú úlohu25 čo je potvrdené i v inej práci,29 kde sa uvádza, že rozhodne k 70 % zo všetkých úhynov ciciakov dochádza počas tohoto obdobia, teda v prvých 48 hodinách života. Ani s týmto tvrdením sa nedá na základe našich výsledkov súhlasiť.
Podľa niektorých zahraničných prameňov sa priemerná miera neonatálnej mortality pohybuje v rozmedzí 18 – 20 % v Európe a v USA.21,30
Vzhľadom k tomu, že v tomto chove je úhyn ciciakov približne 10 %, čo predstavuje relatívne málo početný súbor, je veľký rozptyl vo vekových kategóriach ciciakov.
Riadenie sa pachom matky je silnejšie než riadenie sa teplotou prostredia.31 Okrem toho, prasiatka staré 1 deň trávia 60 – 70 % času cicianím alebo ležaním pri prasnici,32, 33 čo ich robí zraniteľnými prasnicou i v tom prípade, keď je prasnica fixovaná v pôrodnej klietke. Toto riskantné správanie sa ciciakov je biologicky pochopiteľné, pretože prasnica pre nich znamená potravu a teplo.34
Najkritickejšie obdobie z hľadiska tepelných nárokov ciciaka je obdobie do troch dní veku. V tomto období dochádza k vývoju termoregulácie ciciakov. Avšak náhly pokles okolitej teploty (15 – 20 °C) vyústi v rapídny a nevyhnuteľný pokles telesnej teploty, obyčajne o 2 °C. K poklesu normálne dochádza v prvých 20 minutách života, ale potom teplota narastie do normálnej hodnoty 39 °C počas 48 hodín, čo dokazuje, že homeotermia bola postupne dosiahnutá.26,27 Avšak hranica poklesu a miera obnovenia sú vysoko variabilné27 a závisia na teplote prostredia35 a pôrodnej hmotnosti.36 Táto prechodná perióda hypotermického oslabenia ciciakov ich predisponuje k zaľahnutiu prasnicou, hladovaniu a ochoreniam.
Avšak ak nízke teploty prostredia zotrvávajú, potom dôjde k poškodeniu zdravia a chovania sa ciciakov. Frekvencia kašľa a hnačiek môže narásť,37,38prasiatka sa rapídne stávajú hypotermickými, čo spôsobuje zvýšenú mortalitu a pre tie ciciaky, ktoré prežijú, to má negatívny vplyv na mieru rastu..39-41
Dehydrované ciciaky si vyberajú nesprávnu, škodlivú, chladnú teplotu a ich telesná teplota nebezpečne klesá. Preto dehydratácia spôsobuje, že dehydrované ciciaky sú viac stresované chladom než nedehydrované. Okrem toho, pokiaľ chemicky indukovaná dehydratácia znižuje telesnú teplotu, E. coli infekcie neznižujú telesnú teplotu, čo poukazuje na kombinovaný pyrogenický a dehydratačný účinok. Kombinácia enterálnych infekcií a dehydratácie zavádza náhodného pozorovateľa k myšlienke, že ciciaky sú zdravé, ale v skutočnosti sú vo veľmi zlom stave..19

Záver
Z výsledkov tejto práce vyplýva nezanedbateľná súvislosť medzi mierou úhynu ciciakov a maštaľnou teplotou. Je zrejmé, že teplota prostredia v pôrodnici ovplyvňuje veľmi výrazne mieru úhynu z dôvodu hnačiek, priľahnutí a nedostatku mlieka. A práve tieto faktory sú najčastejšie príčiny úhynu a chradnutia cicajúcich prasiatok.
Chovateľ potrebuje zvládnuť výkyvy makroklímy v horúcom lete i v mrazivej zime tak, aby dochádzalo k čo najnižším rozptylom teplôt v rámci dňa i v rámci dlhších časových úsekov a v prostredí pôrodnice bola udržaná najvhodnejšia teplota, teda 23 – 24 °C. I v prípade, že je dodržaná technológia diferencovanej mikroklímy pre prasnicu i ciciaky, je možné len čiastočne eliminovať makroklimatické podmienky, ktoré sa menia na základe hydrometeorologického charakteru danej geografickej lokality. Svoju úlohu tu zohrávajú predovšetkým termoizolačné vlastnosti stavby, ako i vlastné riešenie technológie ustajnenia, vykurovania a ventilácie v pôrodnici ošípaných, pričom musia byť dodržané prislúchajúce legislatívne predpisy.

Literatúra:
1. Hogberg M., Zartman D., Armstrong J., Harmon B. et all. Tri-State Swine Nutrition. Guide Bullletin; Ohio University Extension Service, 1998:869-98.
2. Rozeboom K. J., See M. T., Flowers W. Management practices to reduce the impact of seasonal inferility on sow herd productivity. NCSU Dept of Animal Science 2002:8.
3. Johnston L. J. Energy and Protein Interaction of the Lactating Sow. http://traill.outreach.uiuc.edu/porknet/paper, 2002.
4. Hurley W. Milk Composition, http://traill.outreach.uiuc.edu/porknet/paper ID=477, 2002.
5. Ricadle S. R. H., Lean I. J. The effect of tropical ambient temperature on productive performance and grazing behaviour of sows kept in outdoor system. Livestock Research for Rural Development 2000;12:2-9.
6. Jones R. Farrowing and Lactation in the Sow and Gilt. The University of Georgia College of Agricultural & Environmental Sciences, Cooperative Extension Service, http: www.genome.iastate. edu/edu/PIH/prod_nursing.html;2002.
7. Schinckel A. P., Craig B. A. Nonlinear mixed effects model for swine growth. Purdue university, Swine research report 2001:20-25.
8. Wolter B. F., Ellis M. The effect of weaning weight and rate of growth immediately after weaning on subsequent pig growth performance and carcass characteristics. Can J Anim Sci 2001;81:363-369.
9. Lewis A. J., Speer V. C., Haught D. G. Relationship between yield and composition of sow’s milk and weight gains of nursing pigs. J Anim Sci 1978;47:634-638.
10. Klouďa J., Hruboňová Z., Kozák S. a kol. Požadavky na stavby pro hospodářská zvířata. Praha; MZe ČR, Agrospoj, 1996:165.
11. Anonym: Vyhláška MP SR č. 230/1998 Zb. z. O chove hospodárskych zvierat a usmrcovaní jatočných zvierat. Zbierka zákonov, 1998 č.87:1622-1666.
12. Kolektív autorov. Temperature requirements.College of Veterinary Medicine. Iowa State University 2002:8.
13. Čeřovský J. Předpoklady úspěšné reprodukce prasat. Brno; Plemo, 1998:44.
14. Black J. M., Mullan B. P., Lorschy M. L., Giles L. R. Lactation in the growth during heat stress. Livestock Production Science 1993;35:153-170.
15. Schoenherr W. D., Stanhly T. S., Cromwell G. L. The effect of dietary fat or fibre addition on yield and composition of milk from sows housed in a warm or hot environment. Journal of Animal Science 1989;67:482-495.
16. Prunier A., Messias de Braganca M., Le Dividich J. Influence of high ambient temperature on performance of reproductive sows. Livestock Production Science 1997;52:123-133.
17. Knap P. W. Simulation of growth in pigs: evaluating of a model to relate thermoregulation to body protein and lipid content and deposition. Animal Science 1999;68:655-680.
18. Lopez J. Effect of heat stress on sows and litters. TechBulletin HTML/S9333, 2002:5.
19. McGlone J. J., Johnson A. K. Welfare of the neonatal piglet, Pork Industry 2002;21: http://www.depts.ttu.edu/porkindustryinstitute/research/UK.
20. Balsbaugh R. K., Curtis S. E., Meyer R. C., Norton H. W. Cold resistance and environmental temperature preference in diarrheic piglets. J Anim Sci 1986;62:315-326.
21. English P. R., Morrison V. A review of survival problems of the neonatal pig. Proc Pig Vet Soc 1984;11:39-55.
22. Berthon D., Herpin P., Le Dividich J. Shivering thermogenesis in the neonatal pig. J Therm Biol 1994;19:413-418.
23. Lean I. J. Pigs. In: Universities Federation for Animal Welfare (UFAW). Herts; UFAW, 1994:9.
24. Curtis S. E. The physical environment and mortality. In: Varley M. A. (ed.). The Neonatal Pig. Development and Survival. Oxon;CAB Int., Wallingford, 1995:269-285.
25. Herpin P., Damon M., Le Dividich J. Development of the thermoregulation and neonatal surival in pigs, Livestock Production Science 2002;78:25-45.
26. Berthon D., Herpin P., Duchamp C., Dauncey M. J., Le Dividich J. Modification of thermogenic capacity in neonatal pig by changes in thyroid status during late gestation. J Dev Physiol 1993;19:253-261.
27. Mount L. The Climatic Physiology in the Pig. London; Edwards Arnold, 1993: 386 p.
28. Blecha F. Immunology. In: Pond W. G., Mersmann H. (ed.). Biology of the Domestic Pig. Ithaca; J. Cornell University Press, 1968:688-712.
29. Le Dividich J., Herpin P. Perinatal mortality in the pig: importance of birth process, thermoregulation and nutrition. In: Seminar on Physiological and Genetical Aspects of Perinatal Mortality, Wageningen, April 15th,1999:20.
30. Svendsen J. Perinatal mortality in pigs. Anim Reprod Sci 1992;28, 59-67.
31. Morrow J. Behavioral, physiological and environmental factors in baby pig mortality. PhD dissertation. Lubbock; Texas Tech University, 1988.
32. Titterington R. W., Fraser D. The lying behaviour of sows and piglets durnig early lactation in relation to the position of the creep heater. Appl Anim Ethol 1975;2:47-53.
33. Lewis N. J., Hurnik J. F. The development of nursing behaviour in swine. Appl Anim Behav Sci 1985;14:225-232.
34. Lay D. C., Haussmann M. F., Buchanan H. S., Daniels M. J. Danger to pigs due to crushing can be reduced by the use of a simulated udder. J Anim Sci 1999;77:2060-2064.
35. Le Dividich J., Noblet J. Colostrum intake and thermoregulation in the neonatal pig in relation to environmental temperature. Biol Neonate 1981;40:167-174.
36. Close W. H., Le Dividich J., Duée P. H. Influence of environmental temperature on glucose tolerance and insulin response in the new-born piglet. Biol Neonate 1985;47,84-91.
37. Sällvik K., Walberg K. The effects of air velocity and temperature on the behaviour and growth of pigs. J Agric Eng Res 1984;30:305-312.
38. Geers R., Dellaert B., Goedseels V., Hoogerbrugge A., Vranken E., Maes F., Berkmans D. An assessment of optimal air temperatures in pig houses by the quantification of behavioural and health-related problems. Anim Prod 1989;48:571-578.
39. Morrison V., English P. R., Lodge G. A. The effects of alternative creep heating arrangements at two house temperatures on piglet lying behaviour and mortality in the neonatal period. Anim Prod 1983;36:530-531.
40. Aumaitre A., Le Dividich J. Improvement of piglet survival rate in relation to farrowing systems and conditions. Ann Rech Vet 1984;15:173-179.
41. Arey D. S. The effect of straw on farrowing site choice and nest building behaviour in sows. Anim Prod 1992;54:129-133.

Adresa autorky:
Svetlana Šlégerová
Ústav výživy, dietetiky, zoohygieny a vegetabilních potravin
FVHE VFU Brno
Palackého 1 – 3
612 42 Brno

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *