Herpesvírusová choroba psov, možnosti diagnostiky a prevencie

P. SMRČO, J. MOJŽIŠOVÁ, V. HIPÍKOVÁ, E. HALADOVÁ Univerzita veterinárskeho lekárstva, Katedra infekčných a parazitárnych chorôb Veterinářství 2008;58:86-88.

SÚHRN
Smrčo P., Mojžišová J., Hipíková V., Haladová E. Herpesvírusová choroba psov, možnosti diagnostiky a prevencie.
Vyšetrili sme 68 psov rôznych plemien, pohlavia a veku u ktorých majitelia uvádzali reprodukčné problémy. Vyšetrenie sme vykonali ELISA testom na dôkaz špecifických protilátok v krvnom sére, kultiváciou vzoriek z výterov na bunkových kultúrach (MDCK) sledovaním typického cytopatického efektu a v prípade možnosti patologicko-anatomickou pitvou. V niektorých prípadoch výsledky virologického a sérologického vyšetrenia spolu nekorešpondovali a prevalencia pozitívnych prípadov bola 37 %.

SUMMARY
Smrčo P., Mojžišová J., Hipíková V., Haladová E. Herpesviral disease of dogs, possibilities of diagnostics and prevention.
Sixty-eight dogs of various breed, sex and age with reproduction problems and possible contact with herpesvirus positive dogs were tested. The blood sera were checked by ELISA test for specific antibodies determination, swab sample from suspected animals were cultivated on the MDCK cell line for the presence of typical cytopathic effect and by necropsy, eventually. Prevalence rate of positive cases was 37 %. The results of virologic and serological tests did not correspond in some cases.

Úvod
Herpesvírusová choroba psov je ochorenie, ktoré spôsobuje vysoké straty v chovoch psov abortami a úhynmi novorodených šteniat. U dospelých jedincov spôsobuje mierne laryngotracheitídy prípadne vaginitídy alebo balanopostitídy.
Pôvodcom ochorenia je Canid herpesvirus 1 (CaHV-1) obalený vírus, ktorý patrí do čeľade Herpesviridae, a má afinitu k epitéliám horných dýchacích ciest a reprodukčných orgánov, je patogénny len pre psovité šelmy, vyznačuje sa fenoménom latencie a jeho vylučovanie závisí od súčasnej miery imunosupresie organizmu.

Materiál a metodika
Vyšetrili sme 68 psov (54 – ♀ = 79,4%; ♂ – 14 = 21,6%) rôznych plemien, rôzneho pohlavia vo veku od osmi týždňov do osmi rokov. Tieto jedince boli vyšetrované buď preventívne, alebo na základe anamnézy udanej majiteľom (u súk poruchy gravidity, pôrody mŕtvych a úhyny šteniat spravidla do dvoch týždňov po pôrode; u psov neplodnosť prípadne možnosť kontaktu s pozitívnym jedincom).
Od zvierat boli odoberané vzorky krvi punkciou v. cephalica antebrachii, a stery z bukálnej, nazálnej a vaginálnej, prípadne prepuciálnej sliznice. Z krvi bolo centrifugáciou izolované sérum.
Protilátky v sére boli zisťované Canine Herpes Virus antibody ELISA testom, (EVL, Holandsko).
Po odobratí slizničného steru, bol tento prechovávaný v transportnom médiu RPMI 1640, (SEVAC, Praha, ČR). Izolácia a identifikácia vírusu bola vykonávaná na stabilnej bunkovej kultúre psích obličkových buniek MDCK.
V prípade možnosti bola vykonaná aj pitva uhynutých šteniat, kde bol pozorovaný typický patologický nález pre herpesvírusovú chorobu psov – mnohopočetné hemorágie (obr. 1, 2, 3) a dystrofické zmeny parenchymatóznych orgánov, zmnožený exsudát v hrudnej a brušnej dutine, edém pľúc, splenomegália, generalizovaná lymfadenopatia.1

Vlastné výsledky
Kultiváciou slizničných sterov na bunkovej kultúre sme z celkového počtu n = 68 psov zistili 36,8 % pozitívnych, 38,2 % negatívnych a 25,0 % dubióznych jedincov (graf 1). Vyšetrením tých istých jedincov ELISA testom na dôkaz protilátok v krvnom sére sme zistili 36,8 % pozitívnych, 61,8 % negatívnych a 1,5 % dubióznych vzoriek (graf 2).
Z hľadiska pohlavia bolo z počtu vyšetrených samcov (14 jedincov) pozitívnych 5 (35,7 %), negatívnych 2 (14,3 %) a 7 vzoriek (50,0 %) bolo vyhodnotených ako dubiózne. Z počtu vyšetrených súk (54 jedincov) bolo 20 pozitívnych (37,0 %), 14 negatívnych (26 %) a 20 dubióznych vzoriek (37,0 %). Za pozitívnu bola považovaná vzorka, ktorá vykazovala pozitivitu aspoň v jednom teste.

V tabuľke 1 je uvedených 10 jedincov, u ktorých majitelia uvádzali reprodukčné problémy, alebo úhyny šteniat v rannom veku. Výsledky jednotlivých vyšetrení v niektorých prípadoch nekorelovali. Pozitívny cytopatický efekt sme zistili na osmi vzorkách a dva vzorky boli vyhodnotené ako dubiózne. 6 vzoriek z 10 vyšetrených ELISA testom bolo pozitívnych a 4 boli negatívne.
V troch prípadoch sme mali možnosť vykonať pitvu uhynutých šteniat a vo všetkých troch prípadoch bol patologicko-morfologický obraz typický pre herpesvírusovú chorobu psov.
V dvoch prípadoch bola matka šteniat diagnostikovaná ako pozitívna aj kultiváciou na bunkových kultúrach aj vyšetrením ELISA testom. V jednom prípade bol ELISA test negatívny.

Diskusia a záver
Titer neutralizačných protilátok narastá po infikovaní a udržuje sa na vysokých hladinách len 1 až dva mesiace. Nízke titre protilátok môžu byť detekované až dva roky od infekcie. Detekcia protilátok potvrdzuje exponovanie organizmu vírusom, nemusí znamenať aktívnu infekciu aj keď do úvahy musí byť braná možnosť latentnej infekcie. Hladina neutralizačných protilátok v sére narastá po terapii dexametazonom, pravdepodobne kvôli reaktivácii vírusu.2
Počas latentnej fázy infekcie vírus perzistuje v rôznych tkanivách, epidemiologicky najdôležitejšími miestami lokalizácie latentného vírusu sú trigeminálne a lumbosakrálne gangliá,3 tonzily a slinné žľazy infikovaných psov.4 Počas latentnej infekcie môže byť vírus detekovaný v lymfocytoch.5 Green uvádza, že izolácia vírusu je možná 2 – 3 týždne po infikovaní.6 Vylučovanie vírusu môže byť navodené imunosupresiou organizmu – terapiou glukokortikoidmi, stresom apod. Počas gravidity je kvôli ochrane plodu fyziologicky potlačovaná reaktivita matkinho imunitného systému.7 Predpokladáme, že tento mechanizmus môže mať vplyv na reaktiváciu vírusu.
V tabuľke 1 je uvedený príklad vyšetrení 10 jedincov, u ktorých je možnosť porovnania jednotlivých anamnéz s výsledkami laboratórnych vyšetrení. Pri vyšetrovaní týchto jedincov sme mali možnosť konzultovať históriu chovu s majiteľmi v prípade možnosti sme vykonali pitvu uhynutých šteniat a odber vzoriek pre ďalšie vyšetrenia. Pri porovnaní výsledkov kultivácie na bunkovej kultúre a ELISA testu sa tieto v niektorých prípadoch nezhodujú. Dôvodom absencie protilátok môže byť ich rýchly polčas rozpadu, prípadne v čase odberu vzorky nebol ešte titer protilátok dostatočný. Vzorky, ktoré boli pri kultivácii na bunkovej kultúre vyhodnotené ako dubiózne budú podrobené ďalšej diagnostike pomocou PCR a imunofluorescencie.
Ronsse uvádza, že sérologická diagnostika môže byť zmätočná, z dôvodu slabej imunogénnosti vírusu.3
Výrobca ELISA testu udáva za pozitívny nález titra protilátok väčšieho ako 90. Klinicky zdravé zvieratá s titrom protilátok v rozmedzí 90 – 270 môžu byť vírusonosičmi, a je potrebné opätovné vyšetrenie po troch mesiacoch. Tieto vyšetrenia boli z dôvodu neochoty majiteľov vykonané len na niekoľkých jedincoch.
Morresey považuje za signifikantné porovnanie párových vzoriek sér odobratých v rozmedzí
dvoch týždňov kde štvornásobný,8 podľa Svobodu dvoj až osemnásobný nárast titra protilátok poukazuje na aktívnu infekciu.1
Z našich výsledkov vyplýva že herpesvírusová choroba psov je rozšírená aj v našich podmienkach. Prevalencia pozitivity je približne rovnaká u oboch pohlaví (♂ = 35,7 % a ♀ = 37 %). Chovatelia, ktorí o tejto chorobe ešte nemajú potrebné vedomosti problémy v chove často pripisujú iným agensom – nedostatočnej starostlivosti matky o šteňatá, neplodnosti, zlej voľby termínu krytia a podobne.
Stratám spôsobených psím herpesvírusom je možné úspešne predchádzať imunizáciou matky
v čase gravidity vakcínou Eurican Herpes 205 od firmy Merial, ktorá je registrovaná na európskom trhu. Vakcína sa aplikuje v dvoch dávkach podľa vopred zvolenej schémy. Výrobca vakcíny doporučuje aplikáciu prvej vakcinačnej dávky suke v rozmedzí od začiatku proestra do desiateho dňa po nakrytí, druhej dva týždne pred predpokladaným pôrodom. Vakcinácia inaktivovanou vakcínou navodí štvornásobný nárast vírusneutralizačných protilátok, ktoré ale nemajú dlhodobý protektívny účinok.6 Vakcinácia pritom neinterferuje s PCR diagnostikou.8 Zahraničné štúdie udávajú 93,5 % prežívateľnosť šteniat infikovaných matiek, ktoré boli vakcinované lyofilizovanou purifikovanou vakcínou CHV kmeňa F 205 obohatenou o glykoproteíny na 10 deň po nakrytí a o 6 týždňov neskôr bola vykonaná revakcinácia kvôli navýšeniu titra rýchlo sa rozpadávajúcich protilátok proti CHV.9
Pred vypuknutím klinických príznakov je možná jednorazová aplikácia hyperimúnneho séra získaného od senzibilizovaného jedinca, najlepšie matky šteniat. Sérum aplikujeme intraperitoneálne v množstve 1 – 2 ml pro toto. Úspech tejto terapie závisí od koncentrácie protilátok v sére a od rozvinutia choroby.1,6
Terapia s použitím antivirotík priniesla kontroverzné výsledky.6
Keďže vylučovanie CHV-1 je závislé na súčasnom statuse imunitného systému jedinca je možné toto ovplyvniť imunostimuláciou organizmu. V súčasnosti prebieha na našom pracovisku štúdia vplyvu imunomodulátorov (Imunoglukán®, Pleuran, SR) na vylučovanie vírusu.

Práca vznikla za podpory VEGA 1/3506/06 Slovenskej Republiky.

Literatúra:
1. Svoboda M., Pospíšil, Z. a kol. Infekční nemoci psa a kočky. Brno; ČAVLMZ, 1996:504.
2. Miyoshi M., Ishii Y., Takiguchi M., et al. Detection of canine herpesvirus DNA in the ganglionic neurons and the lymph node lymphocytes of latently infected dogs. J Vet Med Sci 1999;61:375-379.
3. Ronsse V., Verstegen J., Onclin K. et al. Seroprevalence of canine herpesvirus-1 in the Belgian dog population in 2000. Refrod Dottiest Anim 2002;37(5):299-304.
4. Švrček Š. a kol. Vírusové a priónové choroby. Prešov; M&M, 2001:567.
5. Chester P. M., Allsop R., Purewal A. et al. Detection of latency-associated transcripts of equid herpesvirus 1 in equine leukocytes but not in trigeminal ganglia. Virol 1997;71(5):3437-3443.
6. Green C. E. et al. Infectious Diseases of the dog and cat. Third edition, Philadelphia; W. B. Saunders Company, 2006:1387.
7. Toman M., Bárta O., Dostál J. Veterinární imunologie. Praha; Grada Publishing, 2000:411.
8. Morresey P. Reproductive effects of canine herpesvirus. Compend Contin Educ Pract Vet 2004;(26):804-811.
9. Poulet H., Guigal P. M., Soulier M. et al. Protection of puppies against canine herpesvirus by vaccination of the dams. Vet Rec 2001;148:691-695.

Adresa autora:
MVDr. Smrčo Peter
Univerzita veterinárskeho lekárstva
Katedra infekčných a parazitárnych chorôb
Komenského 73
041 81 Košice
Slovenská republika
smrco@uvm.sk

Komentáře ke článku 1

  • andrea

    Dobry den mojmu psikovi sa z krvi zistila ze ma herpes vyrus 2fenky nakrite potratili

    35tyzdni a sucky 2naktyte sa ockovali az 56a
    52den kotnosti nakolko sme sa o tejto vyroze dozvedeli neskoro az ked sme zacali patrat po pricine potratu co by ste mi odporucili na zachranu este nenarodenich steniatok dakujem za rady Andrea

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *