Mykotické ochorenia vtákov – ich prevencia a terapia

E. ČONKOVÁ, E. ČELLÁROVÁ, V. ŠUTIAK, J. NEUSCHL Univerzita veterinárskeho lekárstva Košice Veterinářství 2002;52:114-116

SÚHRN
Čonková E., Čellárová E., Šutiak V., Neuschl J. Mykotické ochorenia vtákov – ich prevencia a terapia. Veterinářství 2002;52:114-116.
Predložená práca sa zaoberá najčastešie sa vyskytujúcimi mykotickými ochoreniami vtákov (dermatomykózy a systémové mykózy). Zároveň poukazuje na ich možnú prevenciu a terapiu.

SUMMARY
Čonková E., Čellárová E., Šutiak V., Neuschl J. Avian mycotic infections – prophylaxis and treatment. Veterinářství 2002;52:114-116.
Five most frequently diagnosed mycotic infections of poultry (favus, aspergillosis, soor, histoplasmosis, cryptococcosis, Zygomycosis) incl. principal prophylactic measures and treatment are briefly described and available drugs are listed.

Mykotickým ochoreniam vtákov sa napriek ich dôležitosti v klinickej praxi venuje málo pozornosti. Pri odchove hydiny je viacero faktorov (zloženie substrátov, relatívna vlhkosť prostredia, koncentrácia plynov a i.), ktoré podmieňujú rast a rozmnožovanie plesní podieľajúcich sa svojim parazitickým spôsobom života na vzniku mykóz. K počkodzovaniu organizmu vtákov môže dôjsť tiež v dôsledku pôsobenia sekundárnych metabolitov plesní – mykotoxínov, ktoré sú príčinou akútnych alebo chronických mykotoxikóz. Mykotické ochorenie je podmienené vlastnosťami mikroskopickej huby (patogenita, virulencia, adherencia, invazivita, toxicita) ako aj zdravotným stavom jedinca (aktuálny imunologický stav, poruchy výživy, bakteriálne ochorenie).1 Primárnymi zdrojmi patogénov sú krmivo, podstieľka ako aj kontaminovaný biologický materiál.2-4 Prevencia a terapia mykóz z tohoto pohľadu je stále aktuálnou.
Mykotické ochorenia hydiny delíme na:
A/ Dermatomykózy – dermatofytózy (Favus) – ochorenia kože, kožných adnexov a sliznic
B/ Systémové mykózy – orgánové mykózy – rozmnoženie plesní vo vnútorných orgánoch s následnou diseminovanou, alebo generalizovanou formou ochorenia

A/ Favus (lišaj krúžkovitý)
Favus patrí medzi najrozšírenejšie dermatomykózy hydiny. Vyskytuje sa u všetkých druhov vtákov. Pôvodcom ochorenia je Trichophyton megninii (T. gallinae) a T. simi.5 Ochorenie je zaznamenané skôr v individuálnych chovoch ako vo veľkých kŕdľoch. U infikovaných vtákov sú pozorované biele okrúhle plaky na hrebienku, kožných lalokoch hlavy a krku. Histopatologické lézie sú manifestné hyperkeratózou kožného epitelu s inváziou fungálneho mycélia do stratum corneum, akantózou, akantolýzou a hydropickou degeneráciou buniek v stratum spinosum. Podkožie je infiltrované mononukleárnymi bunkami.6,7 Zriedkavo, prenosom patogénu aerosolovou cestou, vznikajú systémové ochorenia vtákov, ktoré sa v konečnom dôsledku prejavia prudkým poklesom hmotnosti, kachexiou a úhynom.5

B/ 1. Aspergilóza
Aspergilózu zaraďujeme medzi najčastejšie sa vyskytujúce systémové mykózy. Na jej vzniku sa podieľajú: Aspergillus (A.) fumigatus, A. flavus, A. tereus, A. glaucus, A. nidulans, A. niger, A. amstelodami.
Ochorenie môže mať akútny alebo chronický priebeh. Akútna forma dominuje u novovyliahnutej a mladej hydiny exponovanej veľkou dávkou spór z kontaminovaných škrupín vajec a ventilátorov liahne.8 Typickými príznakmi ochorenia sú depresia, inapetencia, anorexia, dyspnoické dýchanie spojené so šelestami, rýchly pulz, zvýšená teplota, zježené perie, lokomočné poruchy, kŕče, ochrnutie a smrť.9,10 Chronický priebeh ochorenia je charakteristický v chovoch so zlými zoohygienickými pomermi (zvýšená koncentrácia amoniaku, kontaminovaná podstielka). Trvá niekoľko mesiacov za príznakov chudnutia, hnačiek, rýchlej únavy a dýchacích ťažkostí.9 Prídavnými symptómami sú často anémia, exsudatívna rinitída, spomalenie rastu, otvorený zobák, pípanie, tmavý hrebienok a cyanotické laloky v dôsledku kardiálnej insuficiencie.10,11
Napriek tomu, že predilekčným miestom patogénu je respiratórny aparát (pľúca a vzdušné vaky), v literatúre sú opísané aj prípady okulárnej a nervovej formy ochorenia.12,13
Aspergilóza respiratórneho systému sa zvyčajne definuje ako nekrogranulomatózna pneumónia a aerosakulitída. U postihnutých vtákov sú pozorované granulomatózne inflamačné lézie v pľúcach a vzdušných vakoch.14 Žlté kazeózne noduly alebo disky sú nachádzané nielen v pľúcach a priľahlých vzdušných vakoch, ale aj v priedušnici a bronchoch, kde následne vyvolávajú obštrukciu prívodu vzduchu do pľúc. U starších vtákov, pri chronickom priebehu ochorenia, boli zistené modro-zelené až šedé „chumáče“ plesní.
Pre mykotickú tracheitídu sú charakteristické nálezy difteroidných ložiskových nálepov na sliznici priedušnice, spojené s nekrotickým zápalom a s následnou deštrukciou sliznice. Nekrotizovaná mukóza je infiltrovaná makrofágmi. Evidentná je fibroplazia priľahlej tracheálnej steny. V mnohých prípadoch je lumen trachey úplne uzavretý a vyplnený fungálnym mycéliom a pyogranulomatóznym exsudátom.15-17
Intraokulárna invázia Aspergillus fumigatus sa prezentuje následnou keratitídou.12 V konjunktiválnom vaku, v očnom kútiku, alebo pod mihalnicou sa vyskytujú kazeózne noduly.18
Postihnutie centrálneho nervového systému má príznaky meningoencefalitídy.13 Rôzne partie mozgu majú žlté alebo červené sfarbenie.18
2. Kandidiáza (Soor)
Kandidiáza patrí k mykózam postihujúcim predovšetkým digestívny aparát. Pôvodcom ochorenia je Candida albicans.19 Hydinu postihuje najmä v prvých troch týždňoch života. Predispozičnými faktormi ochorenia sú: zlá výživa, absencia vitamínov u nosníc počas znášky v rozmnožovacích chovoch, nekontrolované používanie antibiotík a imunosupresia. U infikovaných vtákov sú pozorované biele chrastovité nálepy na jazyku, hrtane, hltane, hrvoli a pažeráku. Najčastejšie je postihnutý hrvoľ. Jeho sliznica je zhrubnutá, miestami sa objavujú bodkovité a plošné krvácaniny. Ochorenie je často sprevádzané hnačkami a slabosťou. Zistené boli tiež difteroidné nálepy v slepých črevách a nekrotické ložiská v pečeni. U niektorých vtákov v dôsledku postihnutia CNS boli pozorované poruchy koordinácie pohybu. Mortalita dosahuje u kurčiat v prvom mesiaci až 100%.19,20
3. Histoplazmóza
Pôvodcom ochorenia je Histoplasma capsulata. Ochorenie sa vyskytuje najmä u vtákov v zoo a občas aj u kurčiat a moriek. Histopatologické vyšetrenie je charakteristické extenzívnou proliferáciou retikuloendoteliálnych buniek s obsahom veľkého množstva kvasinkových formácií.19
4. Kryptokokóza
Pôvodca ochorenia Cryptococcus neoformans var. neoformans bol izolovaný u vtákov žijúcich divo alebo v zoologických záhradách.21 Priebeh ochorenia je chronický, iba zriedka subakútny. Známe sú štyri sérotypy (A, B, C, D), ale na vzniku ochorenia sa podieľajú najmä sérovary A a D. U holubov bol z féces izolovaný Cryptococcus albidus.22 Ochorenie sa prejavuje granulomatóznymi a nekrotickými procesmi v pečeni, črevách, pľúcach a slezine. Pozorované sú chronické zápalové reakcie.19
5. Zygomykóza
Obsolétny názov ochorenia je fykomykóza alebo mukormykóza. Na vzniku ochorenia sa podieľajú mikromycéty rodov: Mucor, Rhizopus a Absidia.23
V odbornej literatúre existuje niekoľko prác, ktoré popisujú priebeh ochorenia spôsobeného zygomycétami u hydiny.
Migaki a kol. referujú o pulmonárnej mukormykóze brojlerových kurčiat.24 Pri vyšetreniach post mortem boli pozorované početné biele, okrúhle uzlíky v pľúcach. V mikroskopických nálezoch dominovali dlhé kazeózne granulómy, s obsahom kazeóznych nekrotických centier obkolesených bielou zónou veľkých bunkových granulomatóznych zápalových tkanív pozostávajúcich z epiteloidných buniek, obrovských buniek (Langhansoveho typu), lymfocytov, plazmatických buniek a fibrocytov.
U sedemtýždňových kačíc bola diagnostikovaná zygomykóza v torakálnej dutine. Postmortálna inšpecia poukázala na aerosakulitídu. Mikroskopické nálezy odhalili početné fokálne granulómy vyskytujúce sa v interkostálnom svalstve, peritoneu, pojivovom tkanive a vonkajšom periosteu. Granulómy boli zložené z centrálneho jadra obsahujúceho kazeózny nekrotizovaný orgánový debris, mnohojaderných obrovských buniek a epiteloidných makrofágov. Nekrotické jadrá obsahovali hýfy plesní charakterické pre zygomycéty.23
Zápalové procesy v žalúdkoch, sprevádzané anorexiou, stratou váhy, slabosťou a letargiou boli pozorované pri zygomykóze pštrosov. Žalúdky vtákov boli naplnené rôznym fibróznym materiálom (seno, tráva, listy) zmiešaným s pieskom, štrkom a plastmi. V mukóze boli zjavné erózie a hemoragické vredy.25,26

Prevencia
Nakoľko sa mikroskopické huby nedajú v prostredí úplne eliminovať, zamedzenie ich výskytu sa dosahuje profylaktickými opatreniami.
V prvom rade je nevyhnutné:
– dodržiavať optimálne zoohygienické podmienky,
– znižovať stresové faktory
– vykonávať pravidelný monitoring výskytu mikromycét v krmných zmesiach, podstieľke a liahniach.
K eliminácii plesní prispieva aj použitie fungicídnych prostriedkov pri asanácii odchovní, ako sú napr. Schimalgin, Asperalgin, Savo Prim.27 Osvedčili sa tiež prípravky na báze enilkonazolu napr. CLINAFARM spr. a.u.v., alebo sprejovanie podstieľky tiabendazolom.28,29
K výraznému zníženiu plesní prispeva aj aplikácia antifungálnych prípravkov na báze organických kyselín do kŕmnych zmesí, ako je napr. kyselina propiónová, resp. jej soli, poprípade kombinácia viacerých organických kyselín v komerčných prípravkoch ako sú Feed Savor Dry, Monoprop®.30-33
Podstatný význam v prevencii mykotických ochorení hydiny má podávanie vodného roztoku síranu meďnatého (CuSO2) v pomere 1:2000 v pitnej vode, počas odchovu.19
Pri znižovaní počtu plesní na povrchu násadových vajec sa uplatnila dezinfekcia aerosolom kyseliny peroctovej.34

Terapia
Terapia mykóz je náročná. Z farmakologického hľadiska rozdeľujeme antimykotiká na:
a) polyénové (amfotericín, nystatin, natamycín a iné)
b) azolové (mikonazol, ketonazol, flukonazol, itrakonazol a ďalšie)
c) alylaminové (terbinafin).35
Pri viacerých fungálnych infekciách predstavuje amfotericín liečivo prvej voľby. Efektívne pôsobí pri aspergilóze, mukormykóze, histoplazmóze a kandidiáze.36 V kombinácii s flucytozínom sa uplatnil aj v terapii kryptokokózy.
Nystatín je antimykotikom so špecifickým účinkom na povrchové kandidiázy. Perorálne sa podáva za účelom inhibície rodu Candida v lumene čreva.37
Z azolových prípravkov sa používa na liečbu kryptokokózy a kandidiázy flukonazol.38 Na terapiu kandidiázy je vhodný aj ketonazol.
Medzi najnovšie azoly patrí itrakonazol. Dobré výsledky sú zaznamenané pri liečbe inváznej aspergilózy a ďalších fungálnych infekcií.36
Vo veľkochovoch sa na prevenciu a terapiu aspergilózy vodnej a hrabavej hydiny odporúča Antiasper plv. a.u.v.28
Nakoľko aspergilóza predstavuje v chovoch najzávažnejší problém, literárne údaje sú zamerané na jej terapiu. Na jej zvládnutie Aguilar a Redig odporúčajú:10
– itrakonazol (5 mg.kg-1 p. o. 2x denne)
– amfotericín B (1,0 – 1,5 mg.kg-1, podávaný intratracheálne)
– 5-flucytosín (60 mg.kg-1 pre vtákov do 500 g, 150 mg.kg-1 pre vtákov nad 500 g, p.o. 2x denne)
– flukonazol (15 mg.kg-1, p. o. 2x denne)
– ketakonazol (25 mg.kg-1, p. o., podávaný 2 – 3 týždne pri aspergilóze pštrosov)
– 1% klotrimazolový roztok v aerosolovej forme exponovaný 1 hodinu
– fungicídno/proteolytický roztok pripravený kombináciou 0,2 – 0,4 ml komerčne vyrábanej masti, obsahujúcej neomycín-chymotrypsín-trypsín-hydrokortizon (Kymar rozpustná masť, Shering-Plough Animal Health), s 1 mg.kg-1 amfotericínu B a rozpustením tejto zmesi v 20 ml fyziologického roztoku – pri terapii nazálnej aspergilózy.10

Literatúra:
1. Buranovský J., Drga J. Lekárska mykológia, LF UK Martin, 1983:58.
2. Fišer A. Environmental fungal microbes contend in broiler house on periodically changed litter. Acta Vet Brno 39;1970:179-185.
3. Lovett J. Toxigenic fungi from poultry feed and litter. Poultry Sci 51;1972:309-313.
4. Čonková E. Mykotická kontaminácia výkrmní brojlerových kurčiat. Kandidatská dizertačná práca, UVL Košice, 1995:141.
5. Gedek B. Kompendium der medizinischer Mykologie. Berlin und Hamburg; Paul Parey Verlag, 1980:395.
6. Droual R., Bickford A. A, Walker R. L. Channing S. E., McFadden C. Favus in a backyard flock of game chickens. Avian Dis 35;1991:625-630.
7. Bredley F. A., Bickford A. A., Walker R. L. Diagnosis of favus (avian dermatophytosis) in Oriental breed chickens. Avian Dis 37;1993:1147-1150.
8. Akrami F. Aspergillosis. Sporadic outbreaks, but severe damage. World poultry 12;1996:50-51.
9. Říha J. K problematice plísní v krmných směsích pro brojlery. Veterinářství 19;1969:215-218.
10. Aguilar R. F., Redeg T. Diagnosis and treatment of avian aspergillosis. In: John D. Bonagura, Kirk R. W. et al. Kirkś Current Veterinary therapy XII. Small animal practice. Philadelphia; W. B. Saunders company, 1995:1294-1299.
11. Suls L. Aspergillosis: a common but dangerous disease. World poultry 11;1995:56-57.
12. Beckman B. J., Howe C. W., Trampel D. W., DeBey M. C., Richard J. L., Niyo Y. Aspergillus fumigatus keratitis with intraocular invasion in 15-day-old chicks. Avian Dis 38;1994:660-665.
13. Alexandrov M., Vesselinova A. Durch Aspergillus fumigatus fresenius bei Truthuhnern verursachte Meningoenzephalitis. Zblt Veterinarmed (B) 20;1973:304-309.
14. Peden W. M., Rhoades K. R. Pathogenicity differences of multiple isolates of Aspergillus fumigatus in turkeys. Avian Dis 36;1992:537-542.
15. Veselský M., Otčenášek M., Duba J., Ditrich O. Hromadný výskyt mykotické tracheitidy kuřat. Vet Med (Czech) 29;1984:301-305.
16. Pal M., Prajapati S., Gandopadhyay R. M. Aspergillus fumigatus as a cause of mycotic tracheitis in a chicken. Mycoses 33;1990:70-72.
17. Barton J. T., Daft B. M., Read D. H., Kinde H., Bicford A. A. Tracheal aspergillosis in 6½-week-old chickens caused by Aspergillus flavus. Avian Dis 36;1992:1081-1085.
18. Dunn P. Aspergillosis in poultry. Poultry Digest 12;1996:14-16.
19. Harold L. Chute. Fungal Infections. In: Calnek B. W., Barners H. J., Beard C. W., Reid W. M., Joder H. W. Disease of Poultry. Ames; Iowa State University Press, 1991:326-329.
20. Gedek B. Endomykosen bei Tieren. In: Geneinhardt H. Endomycosen. Jena;VEB Gustav Fischer Verlag, 1989:426-454.
21. Irokanulo E. O., Makinde A. A., Akuesgi C. O., Ekwonu M. Cryptococcus neoformans var. neoformans isolated from droppings of captive birds in Nigeria. J Wildl Dis 33;1997:343-345.
22. Kielstein P., Hotzel H., Schmalreck A., Khaschabi D., Glawischnig W. Occurrence of Cryptococcus spp. in excreta of pigeons and pet birds. Mycoses 43;2000:7-15.
23. McCasckey P. C., Langheinrich K. A. Zygomycosis in the duck. Avian Dis 28;1984:791-799.
24. Migaki G., Langheinrich K. A., Garner F. M. Pulmonary Mucormycosis (Phycomycosis) in a chicken. Avian Dis 14;1970:179-183.
25. Jeffrey J. S., Chin R. P., Shivaprasad H. L., Meteyer C. U., Drousal R. Proventriculitis and ventriculitis associated with Zygomycosis in Ostrich Chicks. Avian Dis 38;1994:630-634.
26. Gulbahar M. Y., Agaouglu Z., Biyik H., Yuksek N. Zygomycotic proventriculitis and ventriculitis in ostriches (Struthio camelus) with impaction. Aust Vet J 78;2000:247-249.
27. Paříková J. Fungicidní účinek dezinfekčních přípravků. Praha;SZÚ Praha, 1996:15-16.
28. Sovík L., Hederová J., Sokol J., Gajdoš M. a kol. Vademecum veterinárnych prípravkov a dezinfekčných prostriedkov. Nitra;ÚŠKVBL, ŠVS SR, KVL SR, 1999: 356-358.
29. Fate M. A., Skeeles J. K., Beasley J. N., Slavik M. F., Lapp N. A., Shriver J. W. Efficacy of thiabendazole (Mertect 340-F) in controlling mold in turkey confinement housing. Avian Dis 31;1987:145-148.
30. Rodgers R. Speaker rates propionic acid mold inhibitor. Feedstuffs 1982:17.
31. Láníková A., Toulová M. Inhibiční účinnost organických kyselin na vybrané druhy mikromycetů. Vet Med (Czech) 37;1992:667-673.
32. Láníková A., Kosková S., Dvořák M., Bartoš J., Herzig I., Díblíková I., Neumannová M., Mrva V., Uhláriková G., Zbořil J., Kulheim J., Doležal V., Jindrová A., Velecký J. Vliv zaplísněnosti krmiv na zdraví a užitkovost drůbeže (závěrečná zpráva). Brno;VÚVeL, 1988:46.
33. Bell D. E., Marion J. E., Harms R. H. Influence of Monoprop in controling mold growth and improving chicks performans. Poult Sci 67;1987:1495-1499.
34. Kočišová A., Para Ľ. Veterinárno-hygienické aspekty dezinfekcie násadových vajec. X. celostátní seminář DDD, Vyškov, Zoohygiena 1/1990: 64-68.
35. Lochmann O. Antifungální látky (Antimykotika). Dodatek pro české čtenáře. In.: Katzung B. G. Základní & klinická farmakologie. Jinočany; Nakladatelství a vydavatelství H&H, 1995:706.
36. Clark W. G., Brater D. C., Johnson A. R. Gooth´s Medical Pharmacology. 13th Edition, Mosby Year Book 1991:681-685.
37. Jawetz E. Antifungální látky (Antimykotika). In.: Katzung B. G. Základní & klinická farmakologie. Jinočany; Nakladatelství a vydavatelství H&H, 1995:701-707.
38. Laurence D. R., Bennett P. N. Clinical Pharmacology, 7th Edition. London; Churchill Livingstone, 1992:195-201.

Adresa autora:
MVDr. Eva Čonková, PhD.
Univerzita veterinárskeho lekárstva
odd. farmakológie
Komenského 73
SK – 041 81 Košice

Komentáře ke článku 1

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *