Nádory mihalníc u psov, výskyt a terapia

A. TRBOLOVÁ Univerzita veterinárskeho lekárstva, Košice Veterinářství 2008;58:762-766.

SÚHRN
Trbolová A. Nádory mihalníc u psov, výskyt a terapia.
V článku vyhodnocujeme výskyt a terapiu 35 nádorov mihalníc u 30 psov v závislosti od plemena, veku, pohlavia, lokalizácie a typu nádoru. U všetkých pacientov bola vykonaná chirurgická terapia. Priemerný vek psov s výskytom nádorov mihalníc bol 9,2 roka. Nádory sa najfrekventovanejšie vyskytovali u plemien koker španiel, pudel, nemecký ovčiak a kríženec. Najčastejšie sme pozorovali výskyt sebaceózneho epiteliómu, ostatné benígne nádory boli tricholemóm, sebaceózny adenóm a benígna hyperplázia tarzálnych žliaz (77 %). Malígne nádory adenokarcinóm a karcinóm tarzálnych žliaz, squamózny karcinóm, malígny melanóm a liposarkóm predstavovali 23 % všetkých nádorov. Kozmetický výsledok po chirurgickej excízii nádorov bol u všetkých pacientov dobrý.

SUMMARY
Trbolová A. Eyelid tumours, occurrence and therapy.
This article summarises the prevalence and treatment of 35 eyelid tumours in 30 dogs related to the breed, age, gender, location and tumour type. All patients succumbed to surgical excision. Mean age of all dogs with the eyelid tumours was 9.2 years. It has been found that Cocker Spaniel, Poodle, German Shepherd Dog, and mixed – breed dogs had a higher risk of tumour development. Adenoma of tarsal gland and sebaceous epithelioma belong to the most observed tumours, another benign tumours were tricholemoma, sebaceous adenoma, and benign hyperplasia of tarsal glands (77 %). Malignant tumours such as adenocarcinoma and carcinoma of tarsal glands, squamous cell carcinoma, malignant melanoma, and liposarcoma presented 23 % of all the tumours. All patients had good cosmetic appearance after surgical excision of the tumours.

Úvod
Nádory mihalníc sa u psov vyskytujú pomerne často, pričom 75 % z týchto nádorov je benígnych. K najčastejšie postihnutým plemenám patrí boxer, koker španiel (americký aj anglický) a pudel.1-3 Aj napriek vysokej incidencii nádorov mihalníc v porovnaní s inými nádormi oka, majú tieto veľmi nízku metastatickú aktivitu. Najpočetnejšiu skupinu nádorov mihalníc u psov tvoria sebaceózne nádory tarzálnych žliaz, ku ktorým patrí adenóm, adenokarcinóm, papilóm a melanóm. Tieto postihujú psov stredného veku (priemer je osem rokov). Plochodlaždicový karcinóm postihuje najmä psy s nedostatočným množstvom pigmentu v okolí mihalníc. Je veľká pravdepodobnosť, že slnečná dermatitída alebo keratóza v tejto oblasti je pre tento typ nádoru inicializujúcim faktorom. Melanómy vyskytujúce sa na mihalniciach sú najčastejšie pigmentované a pri ich raste je charakteristický primárny nodulárny útvar, ktorý postupom času externe prerastá a dostáva karfiolový tvar. Pri rozsiahlych malígnych melanómoch možno pozorovať zápalové zmeny a ulcerácie.1-4
V závislosti od rozsahu a lokalizácie môžu nádory na mihalniciach spôsobovať funkčné poškodenie tkaniva mihalníc, iritáciu oka s následnými zmenami na rohovke (edém, vaskularizácia, pigmentácia, vred), výtok rôzneho charakteru a narušený kozmetický vzhľad.
Včasná terapia nádorov mihalníc je veľmi dôležitá v prevencii zachovanie fyziologickej funkcii mihalníc a to najmä v prípadoch, keď je postihnutý okraj mihalnice.1-5
Najčastejšie používanou terapiou pri nádoroch mihalníc je chirurgická terapia. Excízia nádoru v závislosti od jeho rozsahu sa vykonáva dvoma základnými technikami a to parciálnou alebo totálnou resekciou postihnutej časti mihalnice. Pes má dostatok kože nato, aby akceptoval resekciu v rozsahu 1/3 – 1/4 dĺžky okraja mihalnice bez kozmetických zmien. U trpasličích plemien, ktoré majú malú očnú štrbinu, je tolerovaná excízia maximálne v rozsahu ¼ dĺžky okraja. Správna apozícia okrajov mihalníc je dôležitá z kozmetického dôvodu, ale súčasne má zabrániť dráždeniu rohovky. Pri rozsiahlych excíziách nádorového tkaniva sa vyžaduje mobilizácia kože z okolia. Mnoho plastických zákrokov bolo popísaných za účelom korekcie veľkých defektov, ale takmer u všetkých sa stretávame s nevýhodou a to stratou fyziologického okraja mihalnice, ktorý v neskoršom období vedie k výskytu trichiázy.6,7
Inou formou terapie nádorov je kryoterapia. Je indikovaná najmä u malígnych nádorov, zmrazovanie pri teplote – 20 °C sa musí niekoľkokrát opakovať až do fázy úplnej deštrukcie nádoru. Výhodou tejto metódy je, že sa vykonáva len v sedácii, čo je vhodné u starších pacientov. K ďalším metódam terapie patria hypertermia (lokálne aplikácia teplota + 50 °C), rádioterapia, chemoterapia a imunoterapia. Tieto metódy sú indikované najmä u pacientov s plochodlaždicovým karcinómom.8,9

Materiál a metodika

V priebehu dvoch rokov sme na Klinike malých zvierat UVL a na Veterinárnej ambulancii v Košiciach chirurgicky ošetrili 30 psov s 35 nádormi na mihalniciach. U každého psa sme zaznamenali následovné údaje – plemeno, pohlavie, vek, klinické zmeny na oku vo vzťahu k nádoru, lokalizáciu a veľkosť nádoru, typ chirurgickej excízie a histologickú diagnózu. Ostatné údaje boli zamerané na stupeň hyperémie spojoviek, typ výtoku a zmeny na rohovke.
Chirurgický zákrok sa u všetkých psov vykonal v celkovej anestézii. V závislosti od veľkosti nádoru bolo takmer vo všetkých prípadoch potrebné vykonať totálnu excíziu mihalnice a to v tvare písmena V alebo H – plastiku. Sutúra bola vykonaná resorbovateľným syntetickým materiálom o hrúbke 5 – 0, prípadne 6 – 0. Terapia v pooperačnom období závisela od klinického nálezu na oku v predoperačnom období.

Výsledky
Operáciu nádorov mihalníc sme vykonali u 30 psov s 35 nádormi na mihalniciach. Najčastejší výskyt sme zaznamenali u plemena koker španiel – 5 psov (obr. 1), pudel – 4 psy, po tri prípady sa vyskytli u plemena nemecký ovčiak a kríženec, po dva prípady u plemien jazvečík (obr. 2), shi – tzu a pekinský palácový pes a po jednom prípade u plemien west highlandský biely teriér, bígel (obr. 3, 4), írsky seter (obr. 5, 6), bernský salašnícky pes, nemecký hladkosrstý stavač (obr. 7, 8), peruánsky naháč, čau – čau (obr. 9), boxer a doberman. Vek výskytu sa pohyboval v rozmedzí od 6 – 15 rokov a priemerný vek bol 9,2 roka. Psy boli nádormi mihalníc postihnutí častejšie – 17 prípadov (57 %), u súk sa ochorenie vyskytovalo v 13 prípadoch (43 %). Lokalizácia nádorov bola častejšia na hornej mihalnici – 26 prípadov (76 %) a na ľavom oku – 19 prípadov (54 %). Veľkosť nádorov sa pohybovala od 3 mm – 45 mm a priemerná veľkosť bola 8 mm. Len u 7 psov (23 %) nevyvolávala prítomnosť nádoru iritáciu oka; u ostatných sme zaznamenali rôzny stupeň hyperémie spojoviek, zvýšený slzotok, mukopurulentný výtok, edém rohovky a vaskularizáciu rohovky. U piatich nádorov (14 %) si ich rozsah vyžiadal rozsiahlu excíziu s následnou H plastikou.

Obr 1 2 3 4

Obr 5 6 7 8 9

Na základe histologického vyšetrenia 35 nádorov bolo 27 (77%) benígnych a 8 (23%) malígnych. Najpočetnejšiu skupinu benígnych nádorov predstavovali adenóm tarzálnej žľazy (13 nádorov) a sebaceózny epitelióm (11 nádorov); ďalej nasledovali po jednom prípade tricholemom, sebaceózny adenóm a hyperplázia tarzálnej žľazy. Z malígnych nádorov boli diagnostikované po dva prípady adenokarcinómu a karcinómu tarzálnej žľazy a malígny melanóm; liposarkóm a plochodlaždicový karcinóm boli histologicky potvrdené po jednom prípade (tab. 1).
tab.1

Diskusia
Nádory mihalníc u psov sú vo väčšine prípadov benígne. Prvá súhrnná práca zaoberajúca sa incidenciou a klasifikáciou nádorov mihalníc u psov bola publikovaná autormi Roberts a kol. (1986), kde v populácii 200 psov bol zistený 88 % výskyt benígnych nádorov. Toto zastúpenie je porovnateľné s inými literárnymi údajmi, v ktorom percentuálny podiel benígnych nádorov na mihalniciach sa pohybuje v rozpätí od 72 % – 88 %.1-4 U našich pacientov taktiež vysoko prevažovali benígne nádory na mihalniciach. Z celkového počtu 35 histologicky vyšetrených nádorov, bolo 27 (77 %) benígnych. Na základe histologického vyšetrenia najpočetnejšiu skupinu benígnych nádorov mihalníc zastupovali adenóm tarzálnej žľazy a sebaceózny epitelióm. Vo všeobecnosti vychádzajú nádory mihalníc z meiboidných žliaz, z čoho vyplýva aj ich histologická charakteristika a zastúpenie. Sebaceózna hyperplázia, sebaceózny adenóm a epitelióm sú najčastejšie typy benígnych nádorov mihalníc. Z malígnych nádorov mihalníc je u psov častý výskyt adenokarcinómu, malígneho melanómu a plochodlaždicového karcinómu.1,2 Podobná frekvencia malígnych nádorov bola diagnostikovaná aj u našej skupiny psov. Vo vzťahu k plemenám psov sme najčastejšie zaznamenali výskyt nádorov u plemien koker španiel, nemecký ovčiak a krížence. Literárne údaje o frekvencii nádorových ochorení sa u jednotlivých plemien psov odlišujú, pričom k najpočetnejším skupinám patria plemená boxer, kólia, koker španiel (anglický aj americký), pudel, bígel, anglický seter a sibírsky husky.1-4 Táto odlišnosť najpravdepodobnejšie súvisí s popularitou plemena v danej krajine. Pre nádorové ochorenia na mihalniciach je charakteristické, že postihujú staršiu vekovú skupinu. Priemerný vek výskytu je medzi 8. – 10. rokom.1-4 U našich pacientov bol priemerný vek 9,2 roka. Pri výskyte nádorov sme nezaznamenali významný rozdiel vo vzťahu k pohlaviu psa, avšak vo vzťahu k lokalizácii bola väčšina nádorov (76 %) lokalizovaná na hornej mihalnici. Jediným porovnateľným literárnym údajom je 60 % výskyt benígnych nádorov lokalizovaných na hornej mihalnici autorov Roberts a kol.
V závislosti od veľkosti a lokalizácie nádoru na mihalniciach môže dochádzať k dráždeniu spojoviek a rohovky. Tieto sekundárne zmeny sme pozorovali u väčších nádorov s priemerom nad 4 mm lokalizových na okraji mihalníc. Hyperémia spojoviek, zvýšený slzotok, rôzny typ zápalu spojoviek a iritácia rohovky prejavujúca sa jej edémom, prípadne až vaskularizáciou bola prítomná až u 74 % pacientov. Vo väčšine prípadov tieto problémy súvisiace s nádorom spontánne vymiznú niekoľko dní po jeho odstránení. V komplikovanejších stavoch je postačujúca lokálna terapia antibiotikami a epitelizenciami.
Chirurgická excízia nádorov je jednoduchou a postačujúcou terapiou.5,8,9 Čiastočná, prípadne úplná plastika mihalníc v tvare písmena V alebo H je vhodnou voľbou pre odstránenie nádoru a u všetkých pacientov mala v pooperačnom období veľmi dobrý kozmetický efekt.
Aj keď nádory mihalníc nepredstavujú život ohrozujúce stavy, ich včasná terapia zabráni iritácii oka a funkčnému postihnutiu mihalníc. Zo strany majiteľa sú taktiež významné výrazné rozdiely vo finančných nákladoch pri nekomplikovaných alebo rozsiahlych komplikovaných chirurgických plastikách.

Literatúra:
1. Roberts, S., Severin, G., Lavach, J. D. Prevalence and treatment of palpebral neoplasm in the dog: 200 cases (1975 – 1983). Am Vet Med Assoc 1986;10:1355-1359.
2. Riis, R. C., Vitali, C. M., Simons, K. B. Eyelid tumors. In: Occular tumors in animals and humans. Blackwell Publishing Company 2002:25-28.
3. Gwin, R. M., Gelatt, K. N., Williams, L. W. Ophthalmic neoplasms in the dog. J Am Anim Hosp Assoc 1982;18:856-866.
4. Grahn, B., Wolfer, J. Diagnostic ophthalmology. Can Vet J 1993;34:509.
5. Krehbiel, J. D., Langham, R. F. Eyelid neoplasms of dogs. Am J Vet Res 1975;36:1042-1049.
6. Barrie, K., Gelatt, K. N., Parshall, C. P. Eyelid squamous cell carcinoma in four dogs. 1982;18:123-126.
7. Collier, L. L., Collins, B. K. Excision and cryosurgical ablation of severe periocular papillomatosis in a dog. J Am Vet Med Assoc 1994;204(6):881-883.
8. Holberg, D., Withrow, S. Cryosurgical treatment of palpebral neoplasms: clinical and experimental results. Vet Surg 1979;8:68-73.
9. Grier, R., Brewer, W. J., Theilen, G. Hyperthermic treatment of superficial tumors in cats and dogs. J Am Vet Med Assoc 1980;177:227-232.

Adresa autora:
Doc. MVDr. Alexandra Trbolová, PhD.,
Klinika koní
Komenského 73
041 81 Košice
Slovensko
E – mail: trbolova@uvm.sk

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *