Poruchy získavania mlieka v chove dojníc

V. Tančin Výskumný ústav živočišnej výroby Nitra Veterinářství 2003;53:290-294.

SÚHRN
Tančin, V. Poruchy získavania mlieka v chove dojníc. Veterinářství 2003;53:290-294.
Uvoľnenie oxytocínu do krvi a vznik reflexu ejekcie mlieka je nevyhnutné pre rýchle a kompletné podojenie kráv. Vplyvom rôznych činiteľov pri získavaní mlieka dochádza k vzniku porúch a to na centrálnej alebo periférnej úrovni. Centrálne poruchy získavania mlieka predstavujú zastavenie uvoľňovania oxytocínu z neurohypofýzy do krvi na podnety prichádzajúce z vemena. Centrálne poruchy získavania mlieka sa najčastejšie zisťujú u prvôstok v prvých dňoch po otelení, u kráv pri cicaní cudzím teľaťom, pri dojení kráv v prítomnosti teľaťa, po odstave teliat, po presune a následnom dojení v neznámych resp. nových podmienkach. Ak aj napriek uvoľneniu oxytocínu nedochádza k ejekcii mlieka, hovoríme o periférnych poruchách. Záverom, mnoho faktorov prostredia chovu dojníc môže veľmi ľahko negatívne ovplyvniť sekréciu oxytocínu a účinnosť ejekcie mlieka. Je preto potrebné brať do úvahy vplyv podmienok dojenia na reguláciu ejekcie mlieka. Znamená to, že je potrebné rešpektovať fyziologické požiadavky dojníc.

SUMMARY
Tančin, V. Milking disorders in cows. Veterinářství 2003;53:290-294.
Oxytocin release into the blood and next milk ejection is necessary for complete milking in cows. During milking process there is a lot of factors which can affect milk ejection on the peripheral or central level. On the central level there is the oxytocin release from neurohypophysis needed after stimulation of the udder. The missing of oxytocin release and next milk-ejection failure is observed mostly in primiparous cows during first days post-partum, if the suckling calf was not the own of the cow, if the calf is presented during milking, after weaning, transport and milking in the unfamiliar surroundings. In the cases when oxytocin is released but in spite of this the milk ejection does not occur, the problem is on periphery level. In conclusion, there is a lot of factors affecting oxytocin release and milk ejection in cows, that is why it is important to consider all of them. The first step in the solution is to respect physiology.

Vplyvom vonkajších podmienok chovu a manipulácie so zvieratami dochádza k vzniku porúch spúšťania mlieka, ktoré sa prejavujú predlžovaním času dojenia, znížením nádoja, ba dokonca čiastočným alebo úplným zadržaním mlieka v priebehu dojenia. Nedostatočne vydojené mlieko spätne tlmí ďalšiu syntézu mlieka, zhoršuje sa jeho kvalita a tým sa celkovo znižuje úžitkovosť dojnice. Zadržané mlieko vo vemene slúži ako zdroj výživy pre baktérie, v dôsledku čoho sa zvyšuje riziko ochorenia mliečnej žľazy na mastitídu. Preto dôkladnému vydojeniu kráv by mal maximálnu pozornosť venovať nielen dojič, ale prostredníctvom každodennej evidencie úžitkovosti aj chovateľ.
Vyvolanie reflexu ejekcie mlieka môže byť narušené dvomi rozdielnymi fyziologickými spôsobmi. Prvý sa prejavuje na úrovni centrálnej nervovej sústavy, kde vznikajú tzv. centrálne poruchy a druhý vo vemene, kde sa môžu vyskytnúť tzv. periférne poruchy.1-3 Centrálne poruchy predstavujú čiastočnú alebo úplnú inhibíciu sekrécie oxytocínu do krvi. Centrálna inhibícia uvoľňovania mlieka počas dojenia sa dá odstrániť hlavne injekčným podaním fyziologických dávok oxytocínu, kedy sa získa 70 – 75 % nádoja, ale efektívna je aj vaginálna masáž, ktorou možno získať od 15 – 77 % nádoja.2,4 Periférne poruchy predstavujú stav, kedy aj napriek dostatočnému množstvu oxytocínu v krvi nedochádza k presunu alveolárneho mlieka do cisterny. Príčinou je adrenalínom vyvolaná kontrakcia hladkých svalov stien vývodných kanálikov.5 Tieto poruchy sa injekčným podaním oxytocínu nedajú odstrániť.6 Pri periférnej poruche je mlieko prístupné pre dojenie až vtedy, keď sa ukončí stresová reakcia, t.j. až zanikne pôsobenie negatívneho vonkajšieho vplyvu a dojnica sa ukľudní. Cieľom príspevku je poukázať na niektoré faktory prostredia chovu dojníc negatívne sa podieľajúcich na reflexe spúšťania mlieka. Dôraz sa kladie predovšetkým na centrálne poruchy.

Obdobie po otelení
V podmienkach praxe sú častokrát pozorované poruchy spúšťania mlieka pri prvôstkach v prvých dvoch týždňoch, ale predovšetkým v prvých dňoch po otelení.7,8 Mechanizmy, ktoré vyvolávajú zastavenie sekrécie oxytocínu do krvi počas dojenia v období po otelení, nie sú doposiaľ celkom objasnené. V tejto súvislosti je pozoruhodné, že u prvôstok s poruchou sekrécie oxytocínu pri dojení nie je táto porucha pozorovaná pri cicaní.
Mnoho prvôstok počas prvých dojení po otelení má problémy s ejekciou mlieka. Poruchy ejekcie mlieka neboli pozorované u starších kráv. Príčinou tohto problému je centrálna inhibícia sekrécie oxytocínu, pretože vo všetkých prípadoch bola ejekcia mlieka vyvolaná i.v. aplikovaním oxytocínu resp. vaginálnou masážou.4,7,8 K poruchám ejekcie mlieka počas prvých dojení po otelení dochádza častejšie v prípadoch, keď prvôstka je dojená v prítomnosti svojho teľaťa. Prítomnosť teľaťa počas strojového dojenie sa zdá byť inhibičným faktorom sekrécie oxytocínu, obzvlášť, ak je krava medzi dojeniami cicaná teľaťom.8
Poruchy spúšťania mlieka u prvôstok po otelení môžu pravdepodobne súvisieť s nevyvinutými cestami reflexu ejekcie mlieka vo vzťahu k manuálnej masáži a následne k pôsobeniu dojacej súpravy.9 Jednoducho povedané, stimuly prichádzajúce z vemena pri masáži a dojení neuvoľňujú oxytocín do krvi. Prvôstkam po otelení je z tohto titulu potrebné venovať zvýšenú pozornosť. V žiadnom prípade netraumatizovať cecky vemena nadbytočne dlhým dojením a po konzultácii s veterinárnym lekárom použiť oxytocín.
Je však možné, že po otelení dochádza aj k aktívnej inhibícii sekrécie oxytocínu, napr. prítomnosť teľaťa. Strojové i ručné dojenie patria medzi nefyziologické spôsoby získavania mlieka. Je veľmi dobre známa reakcia menej prešľachtených resp. primitívnejších plemien, pri ktorých pre úspešné ručné resp. strojové dojenie je potrebné vyvolať ejekciu mlieka krátkou stimuláciou cicaním.10 V procese domestikácie sa pravdepodobne oslabili niektoré mechanizmy, ktoré reagujú na nefyziologický spôsob získavania mlieka. Chovateľ by mal vedieť, že pri dojení kráv v prítomnosti teliat a pri dočasnom presúvaní kráv do dojárne k pôdoju môže byť ejekcia mlieka narušená až inhibovaná, pretože je narušená sekrécia oxytocínu. Takýmto dojniciam je potrebné zvýšiť úroveň starostlivosti a obmedziť dojenie naprázdno.

Cicanie cudzím teľaťom
V období po otelení možno pozorovať poruchy sekrécie oxytocínu aj počas cicania, ak je krava cicaná cudzím teľaťom resp. opätovne cicaná. Zistilo sa, že pri cicaní vlastným teľaťom došlo u všetkých kráv po otelení k uvoľneniu oxytocínu do krvi, avšak pri cicaní cudzím teľaťom len asi u 36 % kráv v druhom a 55 % kráv v štvrtom dni po otelení.11 Pri cicaní cudzím teľaťom je dojnica agresívnejšia a je znížená sekrécia oxytocínu.8 K inhibícii sekrécie oxytocínu dochádza aj počas prvých cicaní kráv, ktoré boli už dlhodobejšie len strojovo dojené. Menej problémov však bolo pozorovaných u kráv, ktoré mali už skúsenosti s cicaním,8,12 ako u tých, ktoré nemali tieto skúsenosti.13 Aj keď tieto poruchy nie sú ekonomicky závažné, je potrebné o nich vedieť pri odchove teliat pod dojčiacimi matkami, resp. adopcii teľaťa inou kravou. Prírastok živej hmotnosti teľaťa v prvých dňoch po prísune pod cudziu kravu a jej správanie nás informuje o možných problémoch s ejekciou mlieka.
Pri hodnotení príčin inhibície ejekcie mlieka počas cicania resp dojenia sa domnievame, že je možné uvažovať o dvoch aspektoch, z ktorých by sa mohlo vychádzať pri zisťovaní mechanizmov vyvolávajúcich tieto poruchy. Na jednej strane by to mohli byť mechanizmy súvisiace so vzťahom matka-mláďa a na druhej neznámy stimulačný faktor. Je teda otázkou, či poruchy sekrécie oxytocínu vyvolané cicaním resp dojením za hore uvedených podmienok majú spoločný alebo rozdielny mechanizmus.

Odstav teliat od kráv
V súčasnom období sa v chovoch rozšírilo telenie kráv vo voľných kotercoch, kde v niektorých prípadoch zostáva teľa dlhšie pri matke. Voľný prístup dojnice k teľaťu počas prvých dní po otelení vytvára predpoklady vzniku vzťahu medzi matkou a mláďaťom.14 Telenie kráv vo voľnom ustajnení vytvára optimálne podmienky pre starostlivosť matky o mláďa, ako je ošetrenie po otelení, pomoc pri vstávaní15 a predovšetkým skorý a dostatočný príjem mledziva (mnohokrát však za pomoci človeka), ktorý je nevyhnutný pre zabezpečenie optimálneho obsahu imunoglobulínov v krvi teliat.16 Cicanie má prospešný vplyv aj na zdravotný stav matky, jej reprodukčné ukazovatele a úžitkovosť.17
Spoločné ustajnenie matky a mláďat v prvých dňoch po otelení priaznivo ovplyvňuje obidve strany. Kritickým momentom je okrem už spomínaných problémov pri dojení v prítomnosti teliat aj psychický stres vyvolaný odstavom teliat od matky. Tento problém súvisí predovšetkým s časom, v ktorom dôjde k odstavu.18,19 Napríklad odstav teliat vo veku od 6 do 8 týždňov zapríčinil výraznejší a dlhšie trvajúci pokles úžitkovosti.20 Pri odstave vo veku 10 dní k žiadnym podobným problémom nedošlo.21
V dostupnej literatúre sú pri hodnotení odstavu rozpracované predovšetkým prejavy správania matiek a niektoré reakcie vnútorného prostredia hodnotiace stresový stav (hladiny kortizolu a činnosť srdca). Bezprostredný vplyv odstavu v období laktácie na ejekciu mlieka, t. j. na sekréciu oxytocínu bol len nedávno zdokumentovaný. Bolo otázne, či výrazný pokles produkcie mlieka po odstave je možné vysvetliť aj prostredníctvom zmien ejekcie. Zistilo sa, že počas dojenia po odstave teliat došlo k centrálnej inhibícii sekrécie oxytocínu.22 V tejto práce sa odstav uskutočnil súbežne s presunom kráv z pôrodnice do produkčnej maštale, no prvé dojenie nasledovalo až po niekoľkých hodinách po presune a odstave. Nebol teda celkom jasne definovaný samotný vplyv odstavu na sekréciu oxytocínu počas dojenia krátko po odstave teľaťa. Okrem toho sa predpokladá, že reakcia kráv na odstav teliat je ovplyvnená aj dĺžkou trvania spoločného ustajnenia.
Pri odstave teliat v prvom týždni po otelení pred dojením boli zistené veľmi intenzívne prejavy v správaní sa dojníc (bučanie, prešľapovanie, prerušovaný príjem potravy a pod.), ale neodzrkadlilo sa to na ejekcii mlieka8. Vo všeobecnosti bol zaznamenaný len minimálny pokles úžitkovosti po odstave teliat, ako pri prvôstkach, tak aj pri starších kravách (1 – 1,5 kg).8 Našli sa však aj jedince, u ktorých bol po odstave väčší pokles nádoja. Ak je odchov teliat pod matkami realizovaný v produkčnej maštali, je možné po odstave teľaťa pozorovať u niektorých dojníc zvýšené bučanie až do troch týždňov ako následok toho, že majú možnosť vidieť iné teľatá. Zvýšená aktivita takýchto dojníc by mohla vyvolávať určitý nepokoj aj u ostatných. Výsledky zahraničných autorov uvádzajú, že odstav teliat do 72 hod. od otelenia dojníc mliekového holštajnsko-frízského plemena nevyvoláva nárast kortizolu.19 Na základe zmien hladín kortizolu posledne uvádzaní autori konštatujú, že odstav v tomto období nie je pre kravu stresom. Ďalej poukazujú na to, že náhle zvýšenie frekvencie činnosti srdca po odstave teliat sa v priebehu jednej minúty vrátilo do normálneho stavu. Ak bolo krmivo prístupné, dojnica sa venovala jeho príjmu.
K odlišnej situácii dochádza pri odstave teliat v neskoršom období od otelenia, kedy sa zistili z hľadiska ejekcie mlieka a jeho množstva výraznejšie reakcie kráv na odstav.8,20,22 Po dlhodobejšom spoločnom ustajnení teliat pod matkou (3 – 6 týždňov) dochádza po odstave teliat k niekoľko týždňovému poklesu produkcie mlieka, pravdepodobne ako následok nedostatočnej ejekcie resp. zadržania mlieka pre potreby mláďaťa. Priaznivý vplyv cicania na neskoršiu úžitkovosť u prvôstok sa prejavil len po dvojtýždňovom spoločnom pobyte dojnice s teľaťom. Trojtýždňový spoločný pobyt sa dokonca negatívne prejavil na úžitkovosti počas celej laktácie.17 Mechanizmus týchto vzťahov medzi dĺžkou spoločného pobytu dojnice s mláďaťom a produkciou mlieka nie je v súčasnom období úplne jasný.
V jednej z posledných štúdii sa po odstave v 6. týždni laktácie zaznamenali pomerne výrazné zmeny v sekrécii oxytocínu i v množstve nádoja.8 Pri odstave pred dojením, ktoré nasledovalo dve hodiny po cicaní (relatívne prázdne vemeno), došlo pri prvôstkach i starších kravách k preukaznému zníženiu oxytocínu v krvi (prvôstky 15,3 ± 7,54 ng/l k 7,4 ± 5,23 ng/l, staršie kravy 7,7 ± 5,13 ng/l k 4,3 ± 1,6 ng/l). U niektorých dojníc po odstave teliat došlo k úplnej inhibícii sekrécie oxytocínu, a tým ejekcie mlieka. Pri odstave pred dojením, ktoré nasledovalo 11 hodín po cicaní (relatívne plné vemeno), bol pozorovaný miernejší pokles sekrécie oxytocínu. Prípady úplnej inhibície sa nevyskytli. Napríklad, pri prvôstkach bol po odstave zaznamenaný pokles hladiny oxytocínu z 38,1 ± 15,8 na 25,5 ± 13,3 ng/l a u starších kráv z 26,6 ± 13,1 na 8,8 ± 3,5 ng/l. Takto pri relatívne väčšom objeme mlieka v mliečnej žľaze je možné očakávať menej problémov počas dojenia po odstave teliat. Pri hodnotení množstva nádoja bol zaznamenaný po odstave väčší pokles u starších kráv8. Rozdiely medzi prvôstkami a staršími kravami pravdepodobne vyplývajú z rozdielnych materských skúseností. Levy et al.23, uvádzajú, že po okotení bahníc staršie jedince mali preukazne vyššie hladiny oxytocínu v čuchových buľvách než prvôstky. Tým odôvodňujú lepšiu identifikáciu vlastných jahniat v stáde t.j. silnejší prejav materstva.
Reakcia kráv dojného plemena na odstav teliat z hľadiska ejekcie mlieka počas strojového dojenia je individuálne veľmi rozmanitá. Dôležitú úlohu tu zohráva čas odstavu a množstvo mlieka vo vemene. V dôsledku selekcie dobytka na mliekovú úžitkovosť došlo k výraznej individuálnej zmene regulačných adaptačných mechanizmov.24 Individuálne odlišnú reakciu sekrécie oxytocínu po odstave teliat ovplyvňujú na rozdielnom stupni manifestácie regulačné mechanizmy neurohormonálneho riadenia ejekcie mlieka. Tie sú pozorované u primitívnych alebo mäsových plemien dobytka, kde po odstave dochádza k úplnej inhibícii ejekcie mlieka počas dojenia.
Z uvedených poznatkov je zrejmé, že odstav mláďaťa od matky môže spôsobiť zmeny vnútorného prostredia u matiek i ich teliat. Vzťah matky a mláďaťa počas odstavu teliat sa môže podieľať na regulácii ejekcie mlieka, pretože oxytocín zohráva významnú úlohu aj v materskom správaní.25 Odstav teliat predstavuje zložitý komplex psychických reakcií, kedy dochádza k aktivácii opioidového systému. Príčiny nižšej hladiny, alebo dokonca totálnej inhibície sekrécie oxytocínu počas dojenia po odstave teliat je možné hľadať v mechanizme regulácie sekrécie oxytocínu opioidovým systémom.
Pre chovateľskú prax z hore uvedených poznatkov vyplýva, že odstav teliat od matiek môže vyvolať v procese dojenia poruchy ejekcie mlieka v prípade, ak sa realizuje príliš neskoro. Avšak ani pri skoršom odstave nie je možné tieto problémy úplne vylúčiť. V obidvoch prípadoch je inhibícia dočasná a odstav takto nezanecháva dlhodobejší negatívny vplyv na sekréciu oxytocínu počas dojenia, a tým na ejekciu mlieka. Negatívny vplyv neskorého odstavu na produkciu mlieka však nie je možné vylúčiť. Je otázne, do akej miery sa na tom podieľajú poruchy ejekcie mlieka. Problémy so sekréciou oxytocínu a následne kompletnosťou vydojenia kráv v období po odstave by mohli byť príčinou nižšieho nádoja v ďalšom období laktácie u kráv, od ktorých bolo teľa odstavené neskoro. Je známe, že mlieko v nedostatočne vyprázdnených alveolách tlmí svoju ďalšiu tvorbu. Preto v určitom období nedostatočného vyprázdňovania alveol môže dôjsť k útlmu tvorby mlieka pre nasledujúci priebeh laktácie (pôsobenie látky FIL – feedback inhibitor of lactation). V období po odstave je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť hlavne tým dojniciam, ktoré počas dojenia zadržujú mlieko, sú nepokojnejšie, zhadzujú dojaciu súpravu, kopú okolo seba, často prešľapujú a pod. Akýkoľvek ďalší negatívny vplyv môže stres vyvolaný separáciou teľaťa len posilniť a obdobie adaptácie dojníc predĺžiť.

Presuny dojníc a dojenie v nových podmienkach
K centrálnym poruchám sekrécie oxytocínu dochádza vplyvom zmien podmienok dojenia.26,27 Zvýšenie hladiny kortizolu a endogénneho opioidu b-endorfínu počas dojenia kráv po presune do neznámych podmienok13,28 poukazujú na značný emocionálny stres ako výsledok nového prostredia resp. izolácie.29 U potkaních samíc sa zistilo, že pri nevhodných podmienkach dochádza k zníženiu hormonálnej odpovede na cicanie.30
Je teda zrejmé, že akákoľvek zmena podmienok dojenia vyvoláva centrálne poruchy sekrécie oxytocínu. Bruckmaier et al.31 zistili, že výrazne negatívne na ejekciu mlieka pôsobil len prvý presun. Ďalším presúvaním do tých istých podmienok sa organizmus adaptoval a už pri treťom presune sa pozoroval normálny tok mlieka aj napriek tomu, že hladina oxytocínu počas dojenia bola ešte pomerne nízka. Na postupnú adaptáciu poukazujú aj namerané hladiny kortizolu v krvi dojníc presunutých z voľného ustajnenia do ustajnenia s priväzovaním32 alebo všeobecne pri presune do neznámych podmienok ustajnenia.22,33 Väčšie zníženie úžitkovosti nastáva pri presune starších kráv.22,33
Aj presuny kráv v rámci podniku sa môžu negatívne podieľať na úžitkovosti, i keď nedochádza k viditeľným poruchám ejekcie. Presun pred dojením v rámci maštale negatívne ovplyvnil úžitkovosť v porovnaní s nasledujúcim dojením v rovnakom čase, a to s pomerne veľkou individuálnou variabilitou zmien sekrécie oxytocínu.34 V skupine zvierat s najväčším poklesom úžitkovosti nastal preukazný pokles hladiny oxytocínu v porovnaní so skupinou, kde pokles úžitkovosti bol zanedbateľný34. Táto individuálna reakcia dojníc môže súvisieť s rozdielnou citlivosťou zvierat na stres, t.j. rozdielnou aktiváciou hypotalamo-hypofýzarno adrenálnej osi.35 Ak zohľadňujeme skutočnosť, že ejekcia mlieka je založená na princípe prahovej teórie, nižšia hladina oxytocínu u skupiny dojníc s vyššou stratou mlieka pravdepodobne nie je príčinou tejto straty, ale len signálom stresu. Nižšiu úžitkovosť môžeme skôr pripísať mechanizmom vyvolávajúcim periférne poruchy.
Samotný presun je dostatočným stresom resp. faktorom negatívne ovplyvňujúcim ejekciu mlieka. Ošetrovateľovi je potrebné zdôrazniť, že akýkoľvek ďalší negatívny zásah ako sú prehnané naháňanie, bitie a pod. môže ďalej posilniť negatívny vplyv presunu na sekréciu oxytocínu počas dojenia.
Reakcia dojnice na cicanie ako prirodzeného stimulátora pre reflex uvoľnenia oxytocínu a následného vyvolania ejekcie mlieka napĺňa potrebu matky nakŕmiť mláďaťa aj pri stresových situáciách. Presun kráv do neznámych podmienok tesne pred dojením vyvoláva inhibíciu sekrécie oxytocínu, a tým zastavenie toku mlieka. Otázkou je, či sekrécia oxytocínu počas cicania po presune do neznámeho prostredia môže byť ovplyvnená rovnakým spôsobom ako pri zmene miesta dojenia. Bolo zistené, že všetky sledované prvôstky, ktoré boli cicané v novom prostredí, t.j. v dojárni, mali nižšiu sekréciu oxytocínu (23,6 ± 4,7 ng/l) ako pri cicaní pred presunom na stojisku (42,9 ± 7,3 ng/l).8 Avšak aj nižšie hladiny boli dostatočné na vyvolanie ejekcie mlieka na nakŕmenie mláďaťa. Pri súbežnom pokuse, t.j. pri presune iných prvôstok do tých istých podmienok, v ktorých však boli prvýkrát dojené, došlo k výraznejšiemu poklesu oxytocínu, ba dokonca sa vyskytlo 40 % prípadov úplnej inhibície sekrécie oxytocínu (38,6 ± 8,3 ng/l na stojisku a 13,3 ± 3,9 ng/l prvé dojenie v dojárni). Je teda zrejmé, že ejekčný reflex, a tým uvoľnenie oxytocínu počas cicania za predpokladu vzniku pevného vzťahu matka-mláďa, nie je tak citlivý k vonkajším negatívnym zásahom ako počas dojenia. I keď na druhej strane je pre primeraný ejekčný reflex vyvolaný cicaním alebo dojením vždy potrebná psychická pohoda, ktorá predstavuje optimálny stav organizmu pripraveného k získavaniu mlieka.
Zmena systému ustajnenia a nevhodná manipulácia s dojnicami môže výrazne ovplyvniť nádoj práve neschopnosťou dojníc uvoľniť dostatočné množstvo oxytocínu do krvi. Obzvlášť pri zmene ustajnenia vyplývajúceho z rekonštrukcii maštalí je viac ako pravdepodobné, že dôjde k podstatnému zníženiu úžitkovosti a dokonca u niektorých dojníc táto zmena môže zanechať trvalé následky, t.j. nikdy sa neprispôsobia novému spôsobu ustajnenia a dojenia. Výraznejšie sa tieto negatívne vplyvy môžu prejaviť pri zmene ustajnenia s priväzovaním a dojením na stojisku na voľné ustajnenie a dojenie v dojárni. Ak sa k týmto faktorom prostredia pridá aj zlá organizácia práce, môže sa proces adaptácie výrazne predĺžiť resp. zanechať trvalé následky na viacerých dojniciach. Z hľadiska úspešnosti adaptácie dojníc na zmenu podmienok dojenia je potrebné brať do úvahy vek dojníc a štádium laktácie. Cielené brakovanie dojníc pomáha účelne a efektívne riešiť túto situáciu.
Získané výsledky o tomto zložitom fyziologickom procese riadenia ejekcie mlieka nie sú dôvodom na zastavenie rekonštrukcií maštalí a dojárni, ale sú akýmsi vodítkom, ako tento proces urobiť bez výraznejších strát resp. neodôvodnených sklamaní z dosiahnutého efektu v prvých niekoľkých mesiacoch užívania nových objektov a technológií. Procesu adaptácie dojníc z hľadiska ejekcie mlieka by sa malo venovať aspoň toľko pozornosti zo strany manažmentu poľnohospodárskych podnikov ako samotnej rekonštrukcii.

Záver
V uvedenom článku som sa venoval možným faktorom prostredia chovu dojníc, ktoré negatívne ovplyvňujú ejekciu mlieka a tým aj rýchlosť a kompletnosť vydojenia kráv. Medzi faktory prostredia chovu dojníc vyvolávajúce poruchy spúšťania mlieka patria predovšetkým obdobie po otelení u prvôstok, dojenie kráv v prítomnosti teliat, cicanie cudzím teľaťom, odstav teliat, zmeny podmienok dojenia a podobne. Poruchy vyvolané uvedenými faktormi predstavujú čiastočné alebo úplné zastavenie sekrécie oxytocínu. Útlm v sekrécii oxytocínu je emocionálnej povahy, ako prirodzená reakcia zvierat na zmeny chovateľského prostredia a dochádza k ním aj napriek maximálnej starostlivosti. Činnosť človeka ich môže zmierniť alebo ešte viacej prehĺbiť. Prevencia, resp. minimalizovanie rozsahu týchto porúch spočíva v maximálne šetrnom zaobchádzaní so zvieratami v kritickom období rôznych chovateľských zmien a zásahov. Veľmi účinná je aj aplikácia oxytocínu, ktorú je potrebné konzultovať s veterinárnym lekárom.

Literatúra:
1. Goodman G. T., Grosvenor C. E. Neuroendocrine control of the milk ejeciton reflex. J Dairy Sci,1983;66:2226-2235.
2. Bruckmaier R. M., Blum J. W. Oxytocin release and milk removal in ruminants. J Dairy Sci, 1998;81:939-949.
3. Tančin V., Bruckmaier R. M. Factors affecting milk ejection and removal during milking and suckling of dairy cows. Vet Med-Czech 2001;46:108-118.
4. Kraetzl W. D., Tančin V., Schams D. The inhibition of oxytocin release and milk let down in primiparous fresh lactating cows is not abolished by naloxone. J Dairy Res 2001;68:559-568.
5. Bruckmaier R., Mayer H., Schams D. Effects of alfa and beta adrenergic agonists on intramammary pressure and milk flow in dairy cows. J Dairy Res 1991;58:411-419.
6. Blum J. W., Schams D., Bruckmaier R. Catecholamines oxytocin and milk removal in dairy cows. F Dairy Res 1989;56:167-177.
7. Bruckmaier R., Schams D., Blum J. W. Aetiology of disturbed milk ejection in parturient primiparous cows. J Dairy Res 1992;59:479-489.
8. Tančin V., Kraetzl W. D., Schams D., Bruckmaier R. The effect of conditioning to suckling, milking and of calf presence on the release of oxytocin in dairy cows. Appl Anim Behav Sci 2001;72:235-246.
9. Vodrážka J. a kol. Veterinárska medicína a farmakológia. Bratislava; Vydavateľstvo Osveta, 2., doplnené vydanie, 1986:807.
10. Pegram R. G., Smith R., Franklin R., Gallagher T., Oosterwijk G., Wilsmore A. J. Comparison of the calf suckling technique and milk oxytocin test for estimation of milk yield. Tro Anim Hlt Prod 1991;23:99-102.
11. Silveira P. A., Spoon R. A., Ryan D. P., Williams G. L. Evidence for maternal behavior as a requisite link in suckling-mediated anovulation in cows. Biology of Reproduction 1993;49:1338-1346.
12. Tančin V., Schams D., Kraetzl W. D., Mačuhová J., Bruckmaier R. M. Release of oxytocin, prolactin and cortisol in response to extraordinary suckling. Vet Med-Czech 2001;46:41-45.
13. Kraetzl W. D., Tančin V., Schams D., Bruckmaier R. M. Naloxone cannot abolish the lack of oxytocin release during unexperienced suckling of dairy cows. Appl Anim Behav Sci 2001;72:247-253.
14. Le Neidre P. The effect of husbandry and breed on mother-young relationships in cattle. Proceedings 8th International conference on production diseases in farm animals, Aug. 24-27, University of Berne, Switzerland, 1992:329-347.
15. Uhrinčať M., Brouček J., Hanus T., Chobot M. Ustajnenie kráv v období státia na sucho a pôrodu. Nitra; Správa za účelovú úlohu, VÚŽV Nitra, 1997:27.
16. Petrie L. Maximising the absorption of colostral immunoglobulins in the newborn dairy calf. Vet Rec1984;114:157-163.
17. Brouček J., Mihina Š., Uhrinčať M., Tančin V., Harcek Ľ., Hetényi L. Effect of more suckling calves on milk yield and reproduction of dairy cows. Živočíšna výroba 1995;40:59-64.
18. Kent J. P., Kelly E. P. The effect of cow-calf separation on the maternal bonding in the cow (Bos tauris). Appl Anim Behav Sci 1987;17:370.
19. Hopster H., O’Connell J. M., Blokhuis H. J. Acute effects of cow-calf separation on heart rate, plasma cortisol and behaviour in multiparous dairy cows. Appl Anim Behav Sci 1995;44:1-8.
20. Bar-Peled U., Maltz E., Bruckental I. et al. Relationship between frequent milking or suckling in early lactation and milk production of high producing dairy cows. J Dairy Sci 1995;78:2726-2736.
21. Krohn C. C., Madsen K. K. Undersogelser vedrorende ko-kalv samspil. Statens Husdyrbrugsforsog. Meddelelse nr. 1985;586:4.
22. Tančin V., Harcek Ľ., Brouček J., Uhrinčať M., Mihina Š. Effect of suckling during early lactation and change over to machine milking on plasma oxytocin and cortisol levels and milk characteristics in Holstein cows. J Dairy Res 1995;62:249-256.
23. Levy F., Kendrick K. M., Goode J. A., Guevara-Guzman R., Keverne E. B. Oxytocin and vazopressin release in the olfactory bulb of parturient ewes: changes with maternal experience and effects on acetylcholine, gamma-aminobutyric acid, glutamate and noradrenaline release. Brain Research, 1995;669:197-206.
24. Hopster H. Coping strategies in dairy cows. Thesis Agricultural Univ, Wageningen, 1998.
25. Keverne E. B., Kendrick K. M. Morphine and corticotrophin-releasing factor potentiate maternal acceptance in multiparous ewes after vaginocervical stimulation. Brain Res 1991;540:55-62.
26. Brestenský V., Brouček J., Mihina Š. Rýchlosť návyku prvôstok na dojenie v dojárňach. Vedecké práce VÚŽV XXIII, Nitra, 1988:93-101.
27. Mačuhová J., Tančin V., Kraetzl W. D., Meyer H. H. D., Bruckmaier R. M. Inhibition of oxytocin release during repeated milking in unfamiliar surroundings: importance of opioids and adrenal cortex sensitivity. J Dairy Res 2002;69:63-73.
28. Bruckmaier R., Schams D., Blum J. W. Milk removal in familiar and unfamiliar surroundings: concentrations of oxytocin, prolactin, cortisol and b-endorphin. J Dairy Res 1993;60:449-456.
29. Fordham D. P., Al-Gahtani S., Durotoye L. A., Rodway R. G. Changes in plasma cortisol and b – endorphin concentrations in scheep subjected to a change of environment. Anim Prod 1991;52:103-110.
30. Nordmann J. J., Dayanithi G., Cazalis M. Do opioids peptides modulate, at the level of nerve endings, the release of neurohypophysial hormones? Exp Brain Res 1986;61:560-566.
31. Bruckmaier R. M., Pfeilsticker H. U., Blum J. W. Milk yield, oxytocin and b-endorphin gradually normalize during repeated milking in unfamiliar surroundings. J Dairy Res 1996;63:191-200.
32. Liebe A., Worstorff H., Schams D. Changes in somatic cell count and plasma cortisol concentration during three relocation trials in German Brown cows. Milchwissenschaft 1996;51:423-426.
33. Varner M. A., Johnson B. H., Britt J. H., McDaniel B. T., Mochrie R. D. Influence of herd relocation upon production and endocrine traits of dairy cows. J Dairy Sci 1983;66:466-474.
34. Tančin V., Kraetzl W.-D., Schams D., Mihina Š., Hetényi L. The effect of relocation before milking on oxytocin secretion and milk-let down in dairy cows. Vet. Med. – Czech 2000;45:1-4
35. Borell E., Ladewig J. Relationship between behaviour and adrenocortical response pattern in domestic pig. Appl Anim Behav Sci 1992;34:195-206.

Adresa autora:
Doc. Ing. Vladimír Tančin, CSc.
Výskumný ústav živočíšnej výroby
Hlohovská 2
949 92 Nitra
Slovenská republika
e-mail: tancin@vuzv.sk

Kompletní text včetně obrazového materiálu naleznete ve Veterinářství 2003;53:290-294.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *