Trbolová A., Balicka A. Inovatívne postupy v riešení syndrómu suchého oka u psov. Innovative procedures in the therapy of dry eye syndrome in dogs. Veterinářství 2023;73(1):18-23.
SOUHRN
Syndróm suchého oka (keratoconjunctivitis sicca, KCS), dysfunkcia slzného filmu je jedným z veľmi častých očných ochorení postihujúcich psov. U psov je mnoho príčin, ktoré vyvolávajú KCS, ku ktorým patria vrodené, metabolické, infekčné, neurogénne, indukované liekmi, imunitne sprostredkované, následkom iatrogénneho poškodenia slzných žliaz a ako následok ožarovania. V prvotných štádiách sa KCS prejaví subtilnými klinickými príznakmi vo forme miernej bolestivosti a následného blefarospazmu, mucinóznym, neskôr muko – purulentný výtokom, hyperémiou spojoviek. Pri rozvinutí sekundárnej bakteriálnej infekcie dochádza v niektorých prípadoch k poškodeniu rohovky, vzniku rohovkových vredov a v komplikovaných
stavoch aj k strate zraku (napríklad po perforácii rohovky pri keratolytických vredoch). Terapia syndrómu suchého oka musí zodpovedať patofyziologickým prejavom ochorenia, čo znamená, že u každého pacienta je potrebné pristupovať individuálne, so zameraním na špecifické mechanizmy, ktoré sa podieľajú na vzniku KCS u daného jedinca. V súčasnosti sa skúmajú inovatívne, efektívnejšie postupy pri terapii syndrómu suchého oka nielen u psov, ale aj v humánnej medicíne, nakoľko až 55 % pacientov s ochorením oka u psov a 50 % pacientov s ochorením oka v humánnej populácii má diagnostikovaný syndróm suchého oka.*
SUMMARY
Dry eye syndrome (keratoconjunctivitis sicca, KCS), tear film dysfunction, is one of the most common eye diseases affecting dogs. There are many causes of KCS in dogs, including congenital, metabolic, infectious, neurogenic, drug-induced, immune-mediated, as a result of iatrogenic damage to the lacrimal glands, and as a result of radiation. In the initial stages, KCS is manifested by subtle clinical symptoms in the form of mild pain and subsequent blepharospasm, mucinous, later muco-purulent discharge, conjunctival hyperemia. When a secondary bacterial infection develops, in some cases the cornea is damaged, corneal ulcers develop and, in complicated conditions, even vision loss (for example, after corneal perforation in keratolytic ulcers). The therapy of dry eye syndrome must correspond to the pathophysiological manifestations of the disease, which means that each patient needs to be approached individually, focusing on the specific mechanisms involved in the development of KCS in a given individual. Currently, innovative, more effective procedures for the therapy of dry eye syndrome are being investigated not only in dogs, but also in human medicine, as up to 55% of patients with eye disease in dogs
and 50% of patients with eye disease in the human population are diagnosed with dry eye syndrome.