E. ČELLÁROVÁ, E. ČONKOVÁ, V. ŠUTIAK, J. NEUSCHL
Univerzita veterinárskeho lekárstva Košice, Slovenská republika
Veterinářství 2005;55:18-20
SÚHRN
Čellárová E., Čonková E., Šutiak V., Neuschl J. Vplyv fenbendazolu na aktivitu vybraných sérových enzýmov u oviec. Veterinářství 2005;55:18-20.
Cieľom nášho experimentu bolo sledovanie znášanlivosti vysokej dávky antihelmintika fenbendazolu u oviec. Do pokusu bolo zaradených päť oviec s priemernou živou hmotnosťou 41,8 kg. Fenbendazol sa podával v dávke 100 mg/kg (20násobok odporúčanej terapeutickej dávky) jednorázovo per os. Krv na vyšetrenie sa odoberala z vena jugularis pred podaním liečiva a v 24., 48., 72. a 96. hodine pokusu. Zisťovala sa aktivita enzýmov ALT, AST, GMT a ALP, ako aj koncentrácia celkového bilirubínu v krvnom sére oviec. Aktivita sledovaných enzýmov nebola počas pokusu signifikantne zmenená. Koncentrácia celkového bilirubínu poklesla 24 hodín po podaní fenbendazolu. Klinické zmeny zdravotného stavu sme u oviec počas experimentu nepozorovali. Naše výsledky potvrdili výbornú znášanlivosť fenbendazolu aj vo vysokých dávkach. Na základe týchto poznatkov je možno doporučiť 5 – 10násobné dávkovanie tohto liečiva s cieľom obmedziť nárast rezistentných kmeňov parazitov. Vyššie dávky liečiva však treba zohľadniť pri stanovení dlhšej ochrannej lehoty pre fenbendazol.
SUMMARY
Čellárová E., Čonková E., Šutiak V., Neuschl J. Influence of fenbendazole on some serum enzymes in sheep. Veterinářství 2005;55:18-20.
The aim of present experiment was to test the tolerance of high dose of anthelmintic fenbendazole in sheep. The experiment was performen with 5 sheep with the average live body weight 41.8 kg. Fenbendazole was given orally in a dosage of 100 mg/kg The blood samples were taken by jugular venepuncture before the administration of the drug and 24, 48, 72 and 96 hours after its administration. The activity of ALT, AST, GMT, ALP enzymes, the concentration of total bilirubin and the clinical condition of sheep was monitored. The activity of observed enzymes was not significantly changed during the experiment. The concentration of total bilirubin decreased 24 hours after fenbendazole administration. No clinical changes was observed in experiment. Our results support a positive tolerance for high dose of fenbendazole in sheep. It give the possibility to recommend 5 – 10 times higher dosis for anthelmintic therapy as a prevention of the increase of parasite resistance, but the withdrawal period for fenbendazole must be prolonged.
Napriek pozornosti, ktorá sa venuje výskumu a vývoju nových antihelmintík, predstavujú parazitárne ochorenia stále závažný problém ako v humánnej, tak aj vo veterinárnej medicíne. Terapeutické postupy komplikuje rýchly nárast výskytu rezistentných kmeňov parazitov, a to v priamej súvislosti s frekvenciou podávania antihelmintík. Častý je aj výskyt skríženej rezistencie medzi jednotlivými liečivami. Jedným z dôvodov vzniku rezistencie môže byť aj nedostatočné dávkovanie liečiva so snahou vyhnúť sa jeho nežiadúcim účinkom. Naším cieľom preto bolo sledovanie vplyvu 20násobnej odporúčanej terapeutickej dávky široko používaného antihelmintika fenbendazolu na aktivitu niektorých základných sérových enzýmov u oviec.
Fenbendazol je významným širokospektrálnym antihelmintikom zo skupiny benzimidazolov. Po perorálnom podaní je fenbendazol pomaly vstrebávaný z čreva, najvyššie koncentrácie dosahuje v krvi 28 – 30 h po podaní. Predpokladaný mechanizmus účinku tohto liečiva je v jeho schopnosti prerušiť polymerizáciu tubulínu v mikrotubuloch črevných buniek parazita, čo negatívne ovplyvní jeho schopnosť tráviť a absorbovať živiny. Viac ako 35 % fenbendazolu sa vylučuje močom, zvyšok výkalmi. Ochranná lehota po odporúčaných perorálnych dávkach 5 – 20 mg/kg živej hmotnosti pre mäso je 7 dní, pre mlieko 72 hodín.
Liečivo je u oviec a dobytka účinné na nematódy Trichostrongylus axei, rody Haemonchus, Ostertagia, a to aj na inhibované larvy L4, Trichostrongylus, Nematodirus, Cooperia, Bunostomum, Strongyloides, Moniezia, Oesophagostomum, Chabertia, Trichuris aj Dictyocaulus.
Fenbendazol je k dispozícii vo viacerých liekových formách pod komerčnými názvami Panacur, Fencare, Fenbensan a v domácich prípravkoch Fenbion, Fenrymin, Helmigal, určenými na perorálnu aplikáciu pre rôzne druhy zvierat.
V našom experimente sa sledoval vplyv perorálne podaného fenbendazolu vo vysokej dávke na zmeny aktivity enzýmov alanínaminotransferázy (AST), aspartátaminotransferázy (ALT), gama-glutamyltransferázy (GMT) a alkalickej fosfatázy (ALP) majúcich vzťah k pečeni, ako hlavnému orgánu podieľajúcemu sa na metabolizme tohto liečiva. Ďalším sledovaným parametrom bola koncentrácia celkového bilirubínu, ako aj možné klinické prejavy nežiadúcich účinkov liečiva u oviec.
Materiál a metodika
Do experimentu bolo zaradených 5 oviec samičieho pohlavia plemena Merino vo veku 3 – 5 rokov, s priemernou hmotnosťou 41,8 kg. Počas pokusu boli zvieratá kŕmené senom, jadrovým krmivom a vodou ad libitum. Ustajnené boli skupinovo, zoohygienické pomery zodpovedali zásadám uvedeným v Európskej konvencii o ochrane zvierat.1 Ovce boli individuálne označené ušnými číslami. Pred experimentom boli zvieratá koprologicky vyšetrené s negatívnym nálezom.
Ovciam sa po prvom odbere krvi podal individuálne fenbendazol v dávke 100 mg/kg
živej hmotnosti per os, čo predstavuje 20násobnú odporúčanú terapeutickú dávku pre ovce. Používal sa fenbendazol v prípravku Fenbion 250 tbl. ad us. vet. (Mevak, Slovenská republika). Krv sa odoberala vždy ráno z vena jugularis. Po 20 minútach sa krv centrifugovala počas 20 min. pri 3800 otáčkach za minútu. Získané sérum sa použilo na príslušné enzymatické vyšetrenia do dvoch hodín po odbere krvi. Enzymatické vyšetrenia boli vykonané pred aplikáciou liečiva a v 24., 48., 72 a 96. hodine po podaní prípravku.
Sledovali sa aktivity enzýmov ALT, AST, GMT, ALP a koncentrácia celkového bilirubínu v krvnom sére pomocou Bio-La testov stanovenými postupmi. Extinkcia vzoriek sa merala na jednolúčovom spektrofotometri Zeiss Specol 11 (VEB Carl Zeiss Jena) vybavenom mikroprocesorovou technikou pri odporúčaných vĺnových dĺžkach. Aktivity enzýmov sú vyjadrené v mkat/l, koncentrácia celkového bilirubínu v mmol/l. Výsledky boli štatisticky spracované Studentovým t-testom.
Zmeny klinického stavu sa u oviec sledovali počas celého trvania pokusu.
Výsledky a diskusia
Pri sledovaní zmien aktivity enzýmu ALT sa aktivita enzýmu pohybovala v rozpätí 0,035 – 0,785 mikrokat/l, pričom najvyššie hodnoty sme zaznamenali počas celého pokusu u ovce č. 5. U ostatných oviec bola aktivita tohto enzýmu v rámci fyziologických hodnôt, pričom štatisticky významné ovplyvnenie aktivity fenbendazolom sme nezaznamenali.
Rovnako aktivita enzýmu AST nebola podaným liečivom štatisticky významne ovplyvnená a bola v rozpätí 0,16 – 1,15 mikrokat/l.
Oba tieto enzýmy sú intracelulárne a uvoľňujú sa do krvného riečišťa pri poškodení, alebo smrti buniek a to priamo úmerne s ich počtom. Monitorujú sa preto aj pri identifikácii možného zápalu a nekrózy pečene, ale aj iných orgánov.
GMT sa vo zvýšenej miere nachádza v bunkových membránach tkanív s vysokou sekrečnou alebo absorpčnou schopnosťou. V súvislosti s pečeňou sa jej hodnoty zvyšujú pri úniku z hepatocytov a epitélií žlčových ciest. V našom experimente jej aktivita varírovala v rozpätí 0,525 – 2,125 mikrokat/l, pričom na podanie liečiva výraznejšie reagovala len ovca č. 5 v 24. hodine po jeho podaní. Štatisticky významné ovplyvnenie aktivity tohto enzýmu sme ani v tomto prípade nezaznamenali.
ALP sa v pečeni nachádza v bunkách sínusoidnej membrány, mikroviloch žlčového kanálika, endotelových bunkách ciev a v Kupfferových bunkách, je teda vhodná na detekciu fokálnych lézií pečene. V našom pokuse sa jej aktivita nachádzala v rozpätí 0,275 – 3,325 mikrokat/l, pričom jej priemerná aktivita v priebehu experimentu mierne stúpala, ale bez štatistickej významnosti.
Zaznamenaná koncentrácia celkového bilirubínu počas pokusu bola v hraniciach 1,0 – 6,9 mmol/l, pričom k štatisticky významnému zníženiu jeho koncentrácie došlo 24 hodín po podaní fenbendazolu. Bilirubín je produkovaný retikuloendotelovým systémom pečene, je konečným produktom rozpadu hemoglobínu a produktom hemolýzy. Akumuluje sa v plazme pri poškodení pečene, obštrukcii žlčovodov, alebo zvýšenej hemolýze. Jeho dlhodobo znížené koncentrácie sú znakom anémie.2
K zmenám klinického stavu oviec počas experimentu nedošlo.
Nami zistené výsledky jednoznačne potvrdili veľmi dobrú toleranciu fenbendazolu u oviec aj vo vysokých dávkach. Rovnako neboli zaznamenané signifikantné zmeny aktivity enzýmov ALT, AST, SDH a mikrozomálneho cytochrómu P450 po dávke 25 mg/kg podávanej 9 dní u kôz, prepelíc a potkanov.3
Aj keď indukcia cytochrómu P450 fenbendazolom u potkanov nebola zistená, u myší bola signifikantná.4 Tieto veľké druhové rozdiely v jeho indukcii je potrebné zohľadniť pri terapii prasiat fenbendazolom (riziko farmakologických interakcií a zdravotnej závadnosti mäsa).5
Fenbendazol je vhodným liečivom aj na terapiu v súčasnosti najzávažnejšieho endoparazitárneho ochorenia koní cyathostomózy, spôsobenej larválnymi štádiami malých strongylidov, encystovanými v črevnej stene. Tu účinnosť fenbendazolu predstavuje až 93 %, zatiaľ čo moxidektín má len 12% účinnosť. Odporúčaná dávka je 7,5 – 10 mg/kg ž. hm. počas 5 dní.6 Aj tu však treba počítať s narastajúcou rezistenciou na benzimidazoly v chovoch koní.7-9
Záver
Už od roku 1954 sú zaznamenávané výskyty rezistencie endoparazitov na antihelmintiká u rôznych druhov zvierat. Častým je aj zistenie skríženej rezistencie s novšími benzimidazolmi. Riešením tohto problému sa ukazuje vhodná rotácia antihelmintík, čo najmenej frekventované podávanie dostatočných dávok liečiv a prevencia vzniku nákazy formou dobrej sanácie prostredia s eradikáciou možných medzihostiteľov.10
Výsledky nášho experimentu dokumentujú dobrú znášanlivosť fenbendazolu u oviec. V súvislosti s predchádzaním vzniku rezistentných parazitov by teda bolo možné zvýšiť u tohto druhu odporúčané dávkovanie 5 – 10krát bez prejavov nežiadúcich účinkov liečiva.
Zvýšenie odporúčanej dávky si však vyžaduje stanovenie nových ochranných lehôt pre potravinové zvieratá.
Literatúra:
1. European Convention on Animal Protection, 1986. European Convention for the Protection of Vertebrate Animals Used for Experimental.(86/609/EGW). Counsil of Europe, Strasbourg, 24. 11. 1986:40.
2. Meško D., Pullmann R., Nosifova G.: Vademékum klinickej biochémie. Prvé slovensko-anglické vydanie. Banská Bystrica; Tlačiareň BB, s. r. o., 1998:1647.
3. Dalvi R. R. Comparative studies on the effect of fenbendazole on the liver and liver microsomal enzymes in goats, quail and rats. Vet Res Com 1989;13:135-139.
4. Wade A. E., Mahdy M., Dharwadkar S. Effect of dietary lipid on the induction of hepatic drug metabolising enzymes in rats and mice: a comparative study. Biochem Archives 1990;6:103-114.
5. Baliharová V., Velík J., Lamka J., Balarinová R., Tahotná L., Skálová L. Modulace aktivity cytochromu P 450 benzimidazolovými antihelmintiky. Chem Listy 2003;97:281-323.
6. Hanzlíček D. Malí strongylidé u koní a jejich terapie fenbendazolem v larvicidním režimu. Veterinářství 2001;51:398.
7. Várady M., Čorba J. Resistance of equine small strongyles to benzimidazoles in Slovak Republic.Helminthologia 1997;94:81-85.
8. Várady M., Kőnigová A., Čorba J. Benzimidazole resistance in equine cyathostomins in Slovakia. Vet Parasitol 2000;94:67-74.
9. Várady M., Kőnigová A., Čorba J. A field study to evaluate the efficacy of fenbendazole on 9 stud farms. Vet Med–Czech 2004;49:42-46.
10. Le Jambre L. F., Southcott W. H., Dash K. M. Resistance of selected lines of Haemonchus contortus to thiabendazole, morantel tartrate and levamisole. Internat J of Parasit 1976;6:217-222.
Adresa autora:
MVDr. Eva Čellárová
Univerzita veterinárskeho lekárstva
Ústav farmakológie
Komenského 73
041 81 Košice
Slovenská republika
e-mail: cellarova@uvm.sk
