Babesióza na západnom Slovensku

M. SWAN, D. JURÁŠIK, H. KOVAČIČOVÁ
Súkromá veterinárna ambulancia, Bratislava
Veterinářství 2001;51:60-62

SÚHRN
Swan M, Jurášik D, Kovačičová H. Babesióza na západnom Slovensku. Veterinářství 2001;51:60-62.
Začiatkom jesene roku 2000 bola v Slovenskej republike diagnostikovaná u 3 psov klinická babesióza. Při mikroskopickom vyšetrení krvného náteru boli v erytrocytoch objavený původcovia infekcie (Babesia sp.). Zachytený boli taktiež vektory – kliešte Dermacentor reticulatus. Vhodné klimatické podmienky na západnom Slovensku umožňujú v budúcnosti vyšší výskyt tejto infekcie.

SUMMARY
Swan M, Jurášik D, Kovačičová H. Occurrence of babesiosis in Slovakia. Veterinářství 2001;51:60-62.
Three cases of clinical canine babesiosis were diagnosed in the Slovak Republic in early autumn 2000. The presence of Babesia sp. in erythrocytes was confirmed by microscopic examination of blood smears. The apparent vector of the infection was the tick Dermacentor reticulatus. The occurrence of babesiosis in western Slovakia is supported by favourable climatic conditions.

Témou nasledujúceho článku je ochorenie u nás podmienkach netradičné, s ktorým sa pravdepodobne značná časť veterinárov ešte priamo nestretla. Vzhľadom k jeho nedávnemu záchytu na území Slovenskej republiky a vhodným podmienkam pre jeho ďalšie šírenie, považujeme za užitočné čo najskôr informovať kolegov a podeliť sa s našimi skúsenosťami.
Babesióza je protozoárne ochorenie spôsobené krvnými kokcídiami zaradenými v podtriede Piroplasmia, do čeľade Babesiidae.¹ Parazitujú v erytrocytoch a v bunkách mononukleárno-fagocytárneho systému. Prenášačom – vektorom sú kliešte, u ktorých funguje aj transovariálny prenos na ďalšie generácie, čo prispieva k udržaniu ohniska. Psy sú vnímavé hlavne na infekciu druhom Babesia canis, sporadicky druhom Babesia gibsoni. Na základe špecifity vektorov a na základe patogenity parazita, rozlišujú sa tri subtypy Babesia canis.² V súčasnosti rozlišujeme Babesia canis rossi prenášanú kliešťom Haemaphysalis leachi, ktorá spôsobuje často fatálnu infekciu psov aj napriek liečbe, ďalej Babesia canis vogeli prenášanú kliešťom Rhipicephalus sanguineus, ktorej prejavy sú často mierne, klinicky inaparentné a nakoniec Babesia canis canis prenášanú druhom Dermacentor reticulatus, ktorá vykazuje variabilnú patogenitu a vo veľkej miere je zodpovedná aj s kliešťom za infekcie v miernom pásme. Štátmi s endemickým výskytom kliešťa Dermacentor reticulatus v podmiekach mierneho pásma sú Rumunsko, Grécko, Juhoslávia, Taliansko, Španielsko, Francúzsko, Maďarsko a v poslednom období Holandsko, Rakúsko, Nemecko. Práve výskumy babesiózy v Nemecku hovoria už o 320 pozitívnych prípadoch, pričom až 316 psov bolo infikovaných druhom Babesia canis, ostatné druhom Babesia gibsoni.^3,4 184 pozitívnych psov malo v anamnéze opustenie územia Nemecka vždy maximálne 4 mesiace pred samotným diagnostikovaním ochorenia. U 36 psov nebolo možné určiť presné miesto nákazy, ostatné psy pochádzali s novovzniknutých endemických oblastí na území Nemecka, pričom ako hlavný vektor bol uvádzaný kliešť Dermacentor reticulatus.
Ochorenie môže mať priebeh od subakútneho až po chronický.⁵ U imunitne deficitných a starších jedincov je priebeh ťažší. Obvykle sa na začiatku choroby objavujú: apatia, ospalosť, únava, slabosť, zviera prestáva prijímať potravu a má horúčky (až 42 °C), sliznice sú anemické až ikterické, možno na nich nájsť sporadicky petechiálne krvácaniny. Zviera obvykle zvracia, objavuje sa aj diarea. Majiteľ si všimne, že pes vylučuje do červenohneda zafarbený moč. Klinickým a laboratórnym vyšetrovaním možno ďalej zistiť alterácie v srdcovej a dýchacej činnosti, splenomegáliu, hepatomegáliu, v krvi psa zvýšenú sedimentáciu a znížené počty červených krviniek, ktoré v krvnom nátere vykazujú anizocytózu, polychromáziu, poikilocytózu. Biele krvinky majú obvykle zvýšené počty s výrazným posunom doľava, biochemické vyšetrenie krvi odhalí zvýšenie koncentrácií plazmatického proteínu, bilirubínu a poprípade zvýšenie aktivít pečeňových enzýmov ako následok poškodenia tohto orgánu. V moči zisťujeme hemoglobinúriu, proteinúriu, v sedimente môžme nájsť hyalínne valce.
Diagnostika tohto ochorenia spočíva v priamom dôkaze hruškovitých merozoitov v erytrocytoch v ofarbených krvných náteroch. Negatívny nález babeziózu nevylučuje. Serologická diagnóza je taktiež možná, používajú sa imunofluorescencia, hemaglutinácia, ale hlavne ELISA test. Jedinec s nízkymi titrami protilátok sa nakazil, ale nákazu zvládol. Je asymptomatický, ale stáva sa nosičom.
Diferenciálne diagnosticky treba zvažovať iné hemolytické anémie (vrodené, imunitne sprostredkované, z účinkov oxidantov ai.), leptospirózu.
Terapia ochorenia spočíva v podaní špecifických liekov a v podpornej terapii pacienta. Prípravky proti babésióze zatiaľ na našom území registrované nie sú. Použiteľné sú preparáty s účinnou látkou imidokarb v dávke 2-5 mg/kg ž.hm. s.c., i.m., diminazen- diaceturát v dávke 3-7 mg/kg ž.hm. i.m., pentamidin-izothionát v dávke 2-16 mg/kg ž.hm. i.m., trypanová modrá 2-3 mg/kg ž.hm. i.v. Psy väčšinou neprijímajú potravu, zvracajú, a preto je vhodná aj infúzna terapia. U psov, ktorých hematokrit je pod hodnotami 0,20 l/l, doporučujem transfúziu krvi, vhodná je substitúcia vitamínov skupiny B, poprípade preparáty železa na zlepšenie krvotvorby, pri zvracaní antiemetiká a iná symptomatická terapia.

1. klinický prípad
Na našu ošetrovňu bol privedený dňa 25. 9. 2000 pes – kríženec samčieho pohlavia, 3,5 roka starý. Komplikácie, ktoré uvádzala majiteľka, u neho trvali už dva dni. Boli to znížený apetít, apatia, neochota pohybovať sa, utiahnutosť, pes párkrát zvracal a majiteľka si taktiež všimla, že vylučuje červenohnedý moč.
Klinickým vyšetrením bola zistená horúčka 40,2 °C, tep 90/min, dych 25/min. Skléry boli bledé až ikterické, sliznice výrazne anemické. CRT sa nedal vyšetriť. Lymfatické uzliny nezväčšené, voľne pohyblivé, palpovateľné len submandibulárne a popliteálne. Koža a srsť bez patologických zmien. Auskultačné vyšetrenie hrudnej dutiny odhalilo zosilnený vezikulárny šelest, činnosť srdca bola pravidelná, ozvy dobre počuteľné z oboch strán bez patologických šelestov. Palpácia brušnej dutiny – bez rezistencie, črevá naplnené zmnoženou tekutinou s bublinkami plynu. Vyšetrenie moču odhalilo zvýšené pH, proteinúriu, hemoglobinúriu. Psovi bola odobraná krv na vyšetrenie krvného obrazu a biochémiu, serologické vyšetrenie na leptospirózu. Zhotovili sme krvný náter, ktorý sme ofarbili farbením Diff-Quick. Keďže pes 2 dni zvracal a neprijímal stravu ani tekutiny, bola nasadená infúzna terapia roztokmi glukózy a NaCl, podali sme metoklopramid proti zvracaniu a potencovaný amoxycilín ako clonu (viz tab. I).
Sérologické vyšetrenie na leptospirózu bolo negatívne.
Hematologické vyšetrenie poukázalo na anémiu s miernymi znakmi regeneratívnosti procesu – anizocytózu, polychromaziu, našli sa aj Howell-Jollyho inkluzie a proerytroblasty. Najvýznamnejší bol však nález hruškovitých teliesok v červených krvinkách, silne pripomínajúce babeziózne telieska. Náter bol poslaný na Fakultu veterinárskeho lekárstva VFU Brno, kde potvrdili babesiózu. S majiteľkou sme preto potrebovali doplniť anamnézu, keďže toto ochorenie sa uvádza v literatúre ako ochorenie subtropických oblastí. Dozvedeli sme sa, že pes nikdy neopustil územie republiky, chodil na vychádzky do jednej lokality a majiteľka si dokonca spomenula na prítomnosť zvláštnych kliešťov na tele zvieraťa.
Pes veľmi dobre odpovedal na symptomatickú liečbu (glukóza, NaCl, Duphalyte intravenózne) a zo dňa na deň sa jeho zdravotný stav zlepšoval. Napriek tomu sme začali zháňať liek, ktorý bohužial nie je zatiaľ registrovaný ani na Slovensku ani v Českej republike. Po týždni bol vyšetrený krvný náter, ktorý dokazoval zlepšovanie zdravotného stavu, babésie sa už nepodarilo nájsť.
S pracovníkmi Zoologického ústavu SAV sme zašli na depistáž spomínanej lokality. Bolo to divokou vegetáciou porastené pole, zo všetkých štyroch strán dobre ohraničené od okolitého prostredia (komunikácie, zástavba), na ktorom však pracovníci SAV neočakávali nález kliešťov. Napriek tomu sa nám za krátky čas podarilo nájsť niekoľko jedincov druhu Dermacentor reticulatus, ktorého sezóna výskytu práve prebiehala. Boli vzaté na ďalšie šetrenie na Zoologický ústav. Zdravotný stav nášho pacienta bol po desiatich dňoch liečby uspokojivý a uzavretý s tým, že pes bude asi o mesiac volaný na kontrolu celkového zdravotného stavu vrátane hematologického vyšetrenia. V súčasnosti je pacient zdravý, má za sebou už druhú kontrolu s priaznivým výsledkom.

2. klinický prípad
Na ošetrovňu, tri týždne po prvom prípade, priviedol majiteľ párik írskych setrov. Pes mal 2,5 roka, fenka 6 rokov. V anamnéze uvádzal, že psy už tri dni odmietajú potravu, sú skleslé, nereagujú na vonkajšie podnety a pes dokonca vylučuje ružový moč.
Klinickým vyšetrením sme zistili teplotu u psa 38,9 °C, u feny 39,5 °C, frekvencie tepov a dychov boli vo fyziologickom rozmedzí. Sliznice mali obidvaja bledé, fena mala ikterické spojivky. Lymfatické uzliny boli nezväčšené, srsť a koža bez patologického nálezu, auskultáciou hrudníka sme hlavne u feny zistili zosilnený vezikulárny šelest, srdečná činnosť – ozvy silné a jasné bez šelestov. Brucho mali oba psy vykasané. Fena celkovo prejavovala väčšiu alteráciu zdravotného stavu. Po skúsenosti s predošlým prípadom sme sa dopátrali k tomu, že psy takisto ešte neopustili územie republiky, pochádzajú z tej istej lokality ako predošlý prípad a rovnaké bolo aj miesto pravidelných vychádzok. Na tele psov sa takisto našli kliešte. Bola odobraná krv na krvný obraz, biochémiu a na serologickú diagnostiku leptospirózy. V krvnom nátere feny sme objavili masívnu infekciu krvných parazitov (viď obrázok). U psa to bolo asi 10 postihnutých krviniek v celom nátere, takže sme okamžite započali s kauzálnou liečbou, keďže medzitým sa podarilo zohnať liek – imidokarb v špecialite Imizol. Taktiež sme nasadili infúznu terapiu roztokmi glukózy a NaCl. Na druhý deň boli výsledky odberov, kde za zmienku stoja hlavne parametre u feny, u ktorej sa masívne napadnutie prejavilo v alterácii krvného obrazu (tab. II).
Sérologické vyšetrenie na leptospirózu bolo negatívne.
Na naše doporučenie majiteľ zohnal pre fenu vhodného darcu krvi. Na ďalší deň sa stav oboch psov výrazne odlišoval. Kým pes sa pomaly lepšil, začal žrať, zaujímal sa o okolie, fena bola apatická, hypotermická ( 37,8 °C), ikterická, zvracala. Dostala transfúziu plnej krvi, neskôr roztoky glukózy a NaCl.
Ďalší deň fena začala zvracať dokonca krv, hypotermia sa prehĺbila, jej stav bol veľmi kritický. Majiteľ do 24 hodín požiadal o eutanáziu, ktorá bola, vzhľadom na vývoj ochorenia, vykonaná.

Záver
Chceli sme Vás zoznámiť s troma zaujímavými prípadmi, ktoré sa objavili ako prvé na našej ambulancii. Medzitým sme diagnostikovali ďalšie tri prípady dvoch krížencov a jedného nemeckého ovčiaka pochádzajúcich z tej istej mestskej lokality, u ktorých malo ochorenie miernejší priebeh. Aj v týchto prípadoch ochorenie začalo horúčkami, apatiou, nechutenstvom, u NO sme pozorovali hemoglobinúriu a ikterus, ktoré u krížencov neboli vôbec prezentované. Celkove ľahší priebeh ochorenia ako v predošlých troch prípadoch sa nám podarilo ľahko zvládnuť aj pomocou špecifickej liečby (imidokarb), na ktorú odpovedali psi veľmi dobře, aj keď je podľa výrobcu spojená s radom nežiadúcich účinkov (lakrimácia, salivácia, vomitus až možná anafylaxia). Zo zahraničných prameňov sme získali aj niekoľko poznatkov o ďalších eventuálnych komplikáciach pri vývoji ochorenia, ktoré sú skoro totožné s príznakmi vyvíjajucimi sa pri ochorení na maláriu u ľudí. Jednalo sa hlavne o veľmi mladé jedince, u ktorých sprvu nekomplikovaná forma babesiózy prerástla do príznakov cerebelárnej ataxie, slepoty až tetraparézy.⁶ Príznaky vymizli po podaní špecifickej antibabesióznej liečby a pomocnej liečby prednisolonom. Taktiež musíme mať na pamäti fakt, že hlavným zdrojom nákazy zostáva síce infikovaný kliešť, ale vzhľadom na to, že s rozširovaním choroby sa budú množiť aj počty inaparentných nosičov, znamená to pre veterinára venovať zvýšenú pozornosť psom pred transfúziami plnej krvi, hlavne keď tieto pochádzajú, alebo sa dočasne vyskytli v oblastiach postihnutých týmto ochorením.
Babezióza je ochorenie na Slovensku nové, diagnostikované len nedávno. Po oznámení týchto skutočností sa aj ostatným bratislavským kolegom podaril záchyt parazita. Celkový stav, zdá sa, je natoľko vážny, že do budúcej sezóny budeme musieť rátať s ešte väčším výskytom ochorenia v našej republike.

Literatúra:
1. Jurášek V, Dubinský P a kol. Veterinárna parazitológia, Príroda Bratislava, 1993:127-132.
2. Carret C, Walas F, Carcy B, Grande N, Precigout E, Moubri K, Schetters TP, Gorenflot A. Babesia canis canis, Babesia canis vogeli, Babesia canis rossi: differentiation of the three subspecies by a restriction fragment length polymorphism analysis on amplified small subunit ribosomal RNA genes. J Eucaryot Microbiol 1999;46(3):298-303.
3. Zahler M, Gothe R. Endemic risk of B.canis in Germany. Tierarzt Prax 1997;25(6):667-670.
4. Gothe R, Wegerdt G. Babesiosis of dogs in Germany. Tierazt Prax 1991;19:170-173.
5. Suter PF. Ansteckende krankheiten. In: Niemand HG, Suter PF et al. Praktikum der Hundeklinik. Berlin;Blackwell Wissenschafts-Verlag GmbH, 1994;786.
6. Jacobson LS. Cerebellar ataxia as a possible complication of babesiosis. J S Afr Vet Assoc1994;65:130-131.

Touto cestou by som chcel poďakovať Dr. Milanovi Labudovi a celému ústavu zoológie SAV a taktiež doc. MVDr Vlaste Svobodovej, CSc. a doc. MVDr. Jaroslavovi Doubkovi, CSc. z FVL VFU Brno.

Adresa autora:
MVDr. Marek Swam
Súkromná veterinárna ambulancia
Topoľčianska 25, SK-85105 Bratislava

Kompletní text včetně obrazového materiálu naleznete ve Veterinářství 2001;51:60-62.