Laboratórna diagnostika pečene

K najčastejším ochoreniam pečene u psov patrí hepatitída, portosystémový skrat a takisto neoplasticky alebo toxicky podmienené hepatopatie. Mačka oproti tomu trpí okrem iného častejšie na hepatickú lipidózu alebo cholangitídu. Laboratórna diagnostika pečene je častá, ale (příliš) často nesprávne interpretovaná.

Hepatopatie sa môžu prejavovať špecificky vo forme hepatomegálie alebo ako mikrohepar, ale tiež ako ikterus, ascites alebo hepatálna encefalopatia. Rovnako časté sú aj nešpecifické príznaky ako únava, strata hmotnosti, nechutenstvo alebo zvracanie. „Adekvátna interpretácia laboratórnych výsledkov je preto v týchto prípadoch zvlášť dôležitá“, prízvukuje prof. Dr. Iwan A. Burgener, veterinár a špecialista na gastroenterológiu, hepatológiu, endokrinológiu a klinickú imunológiu na Universität Utrecht.

Veľmi nápadným príznakom ochorenia pečene je ikterus. Klinicky sa prejaví pri hodnotách nad 30 μmol/l. Hyperbilirubinémia vždy naznačuje problém hepatobiliárny alebo hematologický, a naopak, nie každý hepatálny alebo hematologický problém sa prejaví ikterom. Popri stanovení hladiny bilirubínu je najdôležitejšie stanoviť hodnoty pečeňových enzýmov (viď tab. 1).

Ďalším parametrom,  ktorý dokazuje postihnutie pečene sú žlčové kyseliny. Ich stanovenie sa ukazuje ako pravdepodobne najlepší funkčný test pečene. „Hodnoty žlčových kyselín, ktoré presahujú 20μmol/l pred kŕmením, resp. 25 μmol/l postprandiálne jasne ukazujú na hepatický problém alebo na portosystémový skrat“, toľko prof. Burgener. Pri sekundárnych príčinách pečeňových ochorení, takisto ako pri podávaní antikonvulzív a glukokortikoidov sa hodnoty žlčových kyselín takmer nemenia.

Stanovenie amoniaku a test tolerancie amoniaku sú takisto dobrými testami funkcie pečene. Hodnota amoniaku sa stanovuje tesne po odbere, resp. heparinizovanú krv transporujeme do laboratória na ľade. Zvýšené hodnoty amoniaku pozorujeme hlavne pri portosystémových skratoch, pri strate pečeňového parenchýmu väčšej než 70 % a takisto pri vrodených poruchách cyklu močoviny.

„Pri krvácaní, pri ktorom sa vylúčila otrava rodenticídmi, neoplázia a lebo trauma, sa musí myslieť na primárny hepatálny problém“, upresňuje prof. Burgener. Masívne krvácanie nastupuje až v konečnej fáze porúch pečene, kedy je aktivita zrážacích faktorov pod 30 %.

Z dôvodu hlavnej úlohy pečene v metabolizme uhľohydrátov, proteínov a lipidov sa u hepatoinsuficietných pacientov objavujú nešpecifické zmeny v biochemickom profile. „Neadekvátna glukoneogenéza a glykogenolýza vyúsťuje pri nedostatočnosti pečene a portosystémovom skrate do hypoglykémie“, toľko prof. Burgener. Takisto hypocholesterolémia nie je u týchto ochorení zriedkavosťou. Hypoalbuminémia spolu s normálnou hodnotou globulínov je pozorovaná takisto vzhľadom k tomu, že albumín je syntetizovaný výlučne v pečeni. Príliš nízka hodnota močoviny spolu s vysokou hodnotou amoniaku je nešpecifickým znakom ochorenia pečene.

Interpretácia laboratórnych výsledkov musí byť vždy v kontexte s anamnézou, klinickými symptómami a vedomím, že výsledky majú eventuálne obmedzenú výpovednú hodnotu.

Pečeňové enzýmy

Praktický tip na získanie moču od sučiek: Potrebujeme 1 háracie nohavičky, do ktorých sa vystrihne otvor a čistý plastový sáček, ktorý na nohavičky upevníme. Potom vyrazíme na venčiť.*

Reimers J. Leberdiagnostik - oft gemacht, (zu) oft falsch interpretiert. Vetimpulse 2016;25(6):4.

Z německého originálu přeložila MVDr. Zdenka Mašková