Pacientov s ochorením srdca veľmi neradi podrobujeme zákrokom v celkovej anestézii. Ale s dôkladným predoperačným vyšetrením, dobrým managementom anestézie a správne vybranými anestetikami je riziko narkózy vo väčšine prípadov zanedbateľné.
Pre bezpečnosť pacienta je rozhodujúce dôkladné predoperačné vyšetrenie (klinické vyšetrenie, ultrazvuk, príp. rentgen, EKG), na základe ktorého anesteziológ zistí druh a stupeň kompenzácie ochorenia srdca. Pri arytmii a pri príznakoch dekompenzácie musí byť pacient pred plánovaným zákrokom medikamentózne stabilizovaný.
Poškodené srdce nie je schopné dostatočne kompenzovať výkyvy v kardiovaskulárnom systéme (KVS), preto cieľom perianestetického managementu je udržať jeho stabilitu.
V prvom rade je podstatné pacienta pri úvode do anestézie zbytočne nevystavovať strachu, napr. kanylovať až po intramuskulárnej sedácii, pretože zvýšené vyplavovanie katecholamínov vedie k tachykardii, vazokonstrikcii a zvýšeným požiadavkám myokardu na kyslík. Počas anestézie je veľmi prospešný prívod kyslíka endotracheálnou kanylou, resp. maskou. K správnemu perianestetickému managementu patrí aj sledovanie a udržiavanie telesnej teploty. Hypotermia spôsobuje bradykardiu, znižuje kontraktilitu myokardu a zvyšuje viskozitu krvi, čo môže mať u kardiaka fatálne následky.
Prívod infúznych roztokov počas narkózy pomáha udržiavať dostatočné diastolické plnenie komôr (=predpätie), ale pri ich aplikácii je potrebná veľká opatrnosť, pretože poškodené srdce nie je schopné kompenzovať vysoké predpätie pri neúmernom prívode tekutín (uvádza sa, že „prelievané“ bývajú hlavne mačky). Kritická je fáza prebúdzania – 45 až 60 % perioperačných úmrtí sa udeje práve v tejto fáze, preto je nutný dôsledný monitoring pri prebúdzaní.*
Nastarowitz-Bien, Ch. Anästhesie beim Herzpatienten. Vetimpulse 2017;26:4.
Podrobnější informace najdete v červnovém čísle časopisu Veterinářství.
