Hazuchová K. Hyperviskózny syndróm v onkológii. Hyperviscosity syndrome in oncology. Veterinářství 2018;68(8):574-578.
SÚHRN
Hyperviskózny syndróm sa klinicky prejavuje hemoragickou diatézou, neurologickými (ataxia, záchvaty) a oftalmologickými symptómami (slepota) alebo kombináciou týchto príznakov. Aj keď je hyperviskózny syndróm zriedkavým nálezom, vzhľadom na závažnosť týchto príznakov je potrebná včasná diagnostika a terapia. Najčastejšou príčinou hyperviskozity v praxi malých zvierat býva hyperglobulinémia a erytrocytóza. Medzi onkologické ochorenia, u ktorých sa hyperviskózny syndróm vyskytuje, patria predovšetkým myelómu príbuzné choroby (zahŕňajúce mnohopočetný myelóm a ďalšie lymfoproliferatitívne choroby z B-buniek a ich prekurzorov), primárna erytrocytóza a nádory produkujúce erytropoetín. V tomto článku zhrnieme diferenciálne diagnózy hyperglobulinémie a erytrocytózy (so zameraním na onkologické ochorenia), patofyziológiu a príznaky hyperviskózneho syndrómu a možnosti terapie.
SUMMARY
Hyperviscosity syndrome is characterised by haemorrhagic diatesis, neurological (ataxia, seizures) and ophthalmological (blindness) clinical signs, or a combination thereof. Although hyperviscosity syndrome is a rare finding, clinical presentation can be severe and an early diagnosis and treatment is essential. The most common cause of hyperviscosity in small animal practice is hyperglobulinaemia and erythrocytosis. In clinical oncology, hyperviscosity syndrome has been most commonly recognised in dogs and cats with myeloma-related disorders (including multiple myeloma and other neoplastic diseases arising from plasma cells and immunoglobulin-producing B-lymphocytes), primary erythrocytosis and erythropoietin-producing tumours. In this review, we summarise the differentials of hyperglobulinaemia and erythrocytosis (focusing on neoplastic conditions), and discuss the pathophysiology, clinical signs and treatment options of hyperviscosity syndrome and the most common underlying conditions.*
