C. TÓTHOVÁ, G. KOVÁČ
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Košice, Slovenská republika
Veterinářství 2009;59:225-229.
SÚHRN
C. Tóthová, G. Kováč Proteíny akútnej fázy u ošípaných.
Proteíny akútnej fázy sa stali predmetom intenzívnejšieho štúdia aj vo veterinárnej medicíne. V posledných rokoch zaznamenávame v tejto oblasti významný pokrok v smere objasnenia ich funkcií a mechanizmu účinku v organizme, ako aj zisťovania možností ich využitia v laboratórnej a klinickej praxi. Vo všeobecnosti, akútna zápalová odpoveď je výsledkom pôsobenia prozápalových cytokínov, ktoré sa dostali do krvného obehu z miesta poškodenia, infekcie alebo pôsobenia zápalových činiteľov. Popri početných patofyziologických reakcií, ktoré sa odohrávajú v organizme po stimulácii, najmarkantnejšou odpoveďou je zmena biosyntetického profilu pečene, ktorá sa prejaví zvýšenou produkciou a sekréciou určitých plazmatických proteínov do krvi, tzv. proteínov akútnej fázy. V tvorbe proteínov akútnej fázy existujú značné medzidruhové rozdiely. Zatiaľ čo v koncentrácii určitého proteínu akútnej fázy u jedného živočíšneho druhu dôjde počas zápalovej odpovedi k mnohonásobnému zvýšeniu, ten istý proteín u iných druhov nemusí zareagovať vôbec, alebo len mierne. Skúsenosti poukazujú na to, že z diagnostického hľadiska najvýznamnejšími proteínmi akútnej fázy u ošípaných sú C-reaktívny proteín (CRP), haptoglobín (Hp), α-1 kyslý glykoproteín (AGP) a špecifický prasačí hlavný proteín akútnej fázy (pig MAP).
SUMMARY
C. Tóthová, G. Kováč Acute phase proteins in pigs.
Acute phase proteins also became an interesting point of investigations in veterinary medicine. In the last several years, there has been considerable progress in studies on the understanding of their functions, and influences on the organism. The benefit to laboratory and clinical diagnosis of diseases has also been established. In general, the acute phase response is a result of pro-inflammatory cytokines being secreted into the circulation from sites of infection or inflammatory lesions. Among many pathophysiological responses of an animal to stimulation, there is an increased production and secretion of some plasma proteins from liver, which are generally known as acute phase proteins. Despite uniform nature of the acute phase response, there are numerous differences in the production of acute phase proteins among various animal species. Plasma acute phase proteins proper their typical representatives in different species, which increase manifold in concentrations during acute phase response, at which the same protein in another species is practically negligible, or with only a moderate increase. The most significant proteins in pigs from diagnostic point of view are C-reactive protein (CRP), haptoglobin (Hp), α1 acid soluble glycoprotein (AGP), and pig specific major acute phase protein (pig MAP).
Úvod
Narušenie integrity akéhokoľvek typu vyvoláva v organizme sériu nešpecifických zmien, ktorých spoločným označením je odpoveď akútnej fázy zápalu.1 Tieto reakcie tvoria súčasť prirodzenej imunity. Sú charakterizované predovšetkým uniformnou odpoveďou na poškodenie rôzneho typu a schopnosťou okamžitej reakcie, takže tieto mechanizmy chránia jedinca od prvej sekundy. Mechanizmy adaptívnej imunity, ako je tvorba špecifických protilátok, nastupujú až po odznení akútnej zápalovej odpovede. Obranné mechanizmy, ktorými disponuje prirodzená imunita, sú početné. Patria k nim zvýšenie telesnej teploty, leukocytóza, hormonálne zmeny, zvýšený katabolizmus bielkovín, ako aj zmeny metabolizmu minerálnych látok.2 Pritom k jedným z najvýznamnejších metabolických zmien patrí tvorba skupiny plazmatických proteínov v pečeni, tzv. proteínov akútnej fázy.3,4 Tieto majú množstvo aktivít, ktorými priamo prispievajú k likvidácii infekčných zárodkov, minimalizujú lokálne tkanivové poškodenie a pomáhajú aj pri oprave a regenerácii tkaniva. Zisťovanie rozsahu tejto odpovede sa môže využívať v klinickej praxi ako všeobecný indikátor zdravia alebo ukazovateľ vážnosti choroby či prognostický znak.5,6
Odpoveď akútnej fázy zápalu sa začína na mieste poškodenia. V mieste pôsobenia škodliviny dochádza k rozpadu buniek, z ktorých sa uvoľňujú chemotaktické polypeptidy, ktoré ovplyvňujú migráciu leukocytov do miesta poškodenia tkaniva.
Z granúl makrofágov a monocytov sa uvoľňujú ďalšie aktívne látky ako histamín, serotonín, rôzne kiníny, cytokíny a prostaglandíny.7 Rozvíja sa tzv. alarmová, resp. poplachová reakcia, ktorá je charakterizovaná predovšetkým uvoľnením bunkových hormónov, tzv. cytokínov, ktorých najvýznamnejšími reprezentantmi sú interleukín-1 (IL-1), interleukín-6 (IL-6) a faktor nekrotizujúci nádory alfa (TNF-α).8-10 Uvoľnené látky vzájomnou interakciou a pôsobením i na vzdialené tkanivá a orgány majú ako lokálny, tak i celkový účinok na postihnutého jedinca. Kým uvedené regulačné faktory majú stimulačný účinok na tvorbu proteínov akútnej fázy, niektoré ďalšie mediátory majú opačný účinok. Na produkciu určitých reaktantov akútnej fázy inhibične pôsobí napr. inzulín a kyselina okadaová. Dôležitou črtou odpovede akútnej fázy zápalu je, že IL-1 a TNF prostredníctvom osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky stimulujú syntézu glukokortikoidov. Tieto potom zvyšujú indukciu syntézy proteínov akútnej fázy v pečeni.11 Na druhej strane však glukokortikoidy inhibujú syntézu IL-1 a TNF-α v makrofágoch, čím vytvárajú známy mechanizmus spätnej väzby medzi centrálnym nervovým a imunitným systémom, výsledkom ktorého je utlmenie de novo syntézy cytokínov.12
Z hľadiska klinickej a laboratórnej diagnostiky najdôležitejším prejavom systémovej zápalovej odpovede je tvorba určitých proteínov v pečeňových bunkách, lebo ide o novotvorbu proteínových molekúl vo významných množstvách. Keďže táto novotvorba je reakciou na rozvíjajúci sa zápal, zvykneme tiež tieto bielkoviny označovať ako proteíny, alebo reaktanty akútnej fázy. Produkcia proteínov tohto typu nie je samoúčelná a nie je ani po kvantitatívnej, ani kvalitatívnej stránke rovnaká, nakoľko každý z týchto bielkovín má špecifickú úlohu v regulácii zápalového procesu, predovšetkým v mieste zápalového ložiska, kde sa koncentrujú, ale i celkovo.11 Koncentrácia väčšiny proteínov akútnej fázy sa počas zápalovej odpovede zvyšuje niekoľkonásobne nad normálne hodnoty. Tieto sú označované ako pozitívne reaktanty akútnej fázy.13 Druhú skupinu tvoria negatívne proteíny akútnej fázy, lebo ich sérová koncentrácia sa počas odpovede organizmu na zápal naopak znižuje.14 Do tejto skupiny patria okrem albumínu aj transferín, kortizol viažúci proteín, transtyretín (prealbumín) a retinol viažúci proteín.15 Rozlišujeme ešte tzv. neutrálne proteíny akútnej fázy, ktorých plazmatická koncentrácia sa v zápalovej odpovedi nemení. Neutralitu je však potrebné hodnotiť vždy vo vzťahu ku konkrétnej situácii a podľa druhu zvierat. Typickým príkladom môže byť sérový amyloid P, ktorý je u hlodavcov významným proteínom akútnej fázy, u ľudí však predstavuje neutrálny reaktant.16
V sérových koncentráciách jednotlivých proteínov akútnej fázy sa zaznamenávajú u zvierat odlišné zmeny počas akútnej zápalovej odpovede, niektoré zareagujú výrazne, iné len mierne alebo slabo. Hlavné proteíny akútnej fázy sa nachádzajú v krvi zdravých zvierat vo veľmi nízkych koncentráciách, alebo úplne chýbajú, ale po stimulácii sa zvyšujú 100 až 1000 násobne. Najvyššie hodnoty dosahujú 24 – 48 hodín po účinku vyvolávajúcej príčiny a veľmi skoro sa normalizujú.13 Mierne reagujúce proteíny akútnej fázy sú prítomné aj v krvi zdravých zvierat, ich koncentrácie sa počas odpovede organizmu na zápal zvyšujú 5 – 10 násobne, vrchol dosahujú dva až tri dni po stimulácii a klesajú oveľa pomalšie ako hlavné proteíny akútnej fázy.17 Slabo reagujúce reaktanty preukazujú postupné zvyšovanie normálnych hodnôt o 50 – 100 %.
Proteíny akútnej fázy majú množstvo aktivít, ktorými prispievajú k obrane hostiteľa. Z úloh, ktoré zohrávajú jednotlivé bielkoviny v obrane organizmu, vyplýva aj ich základné rozdelenie, ktoré je uvedené v tabuľke 2. Môžu priamo neutralizovať zápalové agensy, pomáhajú minimalizovať rozsah miestneho tkanivového poškodenia, zúčastňujú sa na reparácii a regenerácii poškodeného tkaniva.18 Typickými v tomto smere sú zložky a iné súčasti komplementového systému, ktorý po aktivácii zabezpečuje miestnu akumuláciu neutrofilov, makrofágov a plazmatických proteínov.11 Tieto sa zúčastňujú na usmrcovaní infekčných agensov, likvidácii poškodených súčastí cudzích a vlastných buniek hostiteľa a na oprave poškodeného tkaniva. Pri hojení rán majú významnú úlohu aj proteíny hemokoagulačnej kaskády, osobitne fibrinogén.19 Zvýšené plazmatické koncentrácie niektorých proteínov viažúcich kov bránia strate železa počas infekcie a poranenia, minimalizujú množstvo hemového železa, ktoré by mohli využiť invadujúce baktérie, a pôsobia ako odpratávače („scavengers“) potenciálne toxických voľných radikálov odvodených od kyslíka.20,21
Najvýznamnejšie proteíny akútnej fázy u ošípaných
C-reaktívny proteín
Napriek uniformnej podstate odpovede akútnej fázy zápalu, v tvorbe proteínov akútnej fázy existujú početné odlišnosti medzi jednotlivými živočíšnymi druhmi. Zápalové proteíny majú svojich typických predstaviteľov u jednotlivých druhov zvierat. Ako už bolo uvedené vyššie, u ošípaných, podobne ako u ľudí a psov, najvýznamnejším a diagnosticky najhodnotnejším proteínom akútnej fázy je C-reaktívny proteín. Je to vôbec prvá bielkovinová molekula, ktorá bola popísaná v rámci proteínov akútnej fázy. CRP je cyklický pentamérový sérový proteín s relatívnou molekulovou hmotnosťou približne 120 kD. Bol objavený v roku 1930 Tilletom a Francisom, ktorí zistili, že séra niektorých akútne chorých osôb precipitujú kapsulárny C polysacharid baktérie Streptococcus pneumoniae.22 Sérový faktor spôsobujúci precipitáciu bol neskoršie identifikovaný ako proteín a označený ako C-reaktívny proteín. CRP ako súčasť nešpecifického imunitného obranného mechanizmu, ktorý je schopný viazať pneumokokový kapsulárny C polysacharid, fosfocholínové skupiny membránových zbytkov, rovnako ako chromatín v prítomnosti Ca++ iónov, je schopný aktivovať klasickú cestu komplementu a má funkciu ako opsonín.23 Reaguje so špecifickými receptormi buniek sprostredkujúcich fagocytózu alebo môže vyvolať produkciu protizápalových cytokínov, čím spája nešpecifickú vrodenú imunitu so špecifickou získanou imunitou.24
V sére zdravých jedincov je C-reaktívny proteín prítomný v nízkych koncentráciách, počas zápalového procesu však jeho koncentrácia značne stúpa. Zvýšené koncentrácie CRP sú detekované za 6 – 12 hodín po začiatku zápalového procesu.9 Pretože koncentrácie CRP klesajú rýchle, približne o 50 % za deň, je užitočný pri monitorovaní účinnosti antibiotickej liečby. Trend poklesu koncentrácií CRP indikuje, že liečba je úspešná a je možné ju i zastaviť, keď hodnoty CRP dosiahnu normálne hodnoty.
Sérové koncentrácie CRP u ošípaných sa zvyšujú po infekcii Actinobacillus pleuropneumoniae, Streptococcus suis a vírusom PRRS, ako aj okolo pôrodu, pričom jeho vyššie hodnoty korelujú s klinickými príznakmi.25-27
V porovnaní s inými proteínmi akútnej fázy má CRP veľkú výhodu v tom, že patologické hodnoty sú ľahko detekovateľné, pretože jeho koncentrácie môžu dosahovať stonásobok pôvodných hodnôt. V humánnej medicíne sa stanovuje pomocou turbidimetrie a nefelometrie, a je detekovateľný biochemickými analyzátormi. Vo veterinárnej medicíne sa stanovenie koncentrácie CRP môže vykonávať imunoturbidimetricky. Princíp testu je založený na reakcii špecifických protilátok proti CRP, pri ktorej vznikajú nerozpustné imunokomplexy. Najčastejšie využívanou metódou na stanovenie CRP vo veterinárnej medicíne je enzýmová imunoanalýza.28
Haptoglobín
Posúdenie haptoglobínu z hľadiska jeho dôležitosti v diagnostike zápalových ochorení u ošípaných je dosť protichodné. Viacerí autori ho však zaraďujú, spolu s CRP, medzi najčastejšie sledované proteíny akútnej fázy u ošípaných.29 Je to glykoproteín, ktorého prvoradou úlohou je viazať voľný hemoglobín v krvi. Keďže voľný hemoglobín sa vyznačuje peroxidázovou aktivitou, jeho vychytávaním sa podstatne znižuje oxidatívne poškodenie tkanív.30 Okrem toho, väzbou Hp-hemoglobín sa znižuje dostupnosť hemových reziduí potrebných pre rast invadujúcich baktérií.20 Naviazaním hemoglobínu na haptoglobín vznikne komplex Hp-hemoglobín, ktorý je rozpoznaný špecifickým povrchovým receptorom nachádzajúcim sa na makrofágoch a je fagocytovaný.31 Tento komplex je dostatočne veľký na to, aby nemohol prechádzať glomerulmi obličiek a preto jeho funkcia spočíva v tom, že zamedzuje stratám voľného hemoglobínu obličkami, čím zadržiava cenné železo, ktoré by inak uniklo z tela.32 U ošípaných zvýšené hodnoty Hp sú spojené aj s laminitídami, ochoreniami dýchacieho aparátu, hnačkami, u prasiatok ich vyššie hodnoty sa zaznamenávajú v prípadoch ohryzávania chvostíka alebo nekrózy koncových častí ušníc.17 U prasníc významne vyššie koncentrácie tohto proteínu boli pozorované v skorom popôrodnom období.33
Hp sa v krvnom sére analyzuje nepriamo stanovením hemoglobínu naviazaného na Hp.34,35 Morimatsu a kol. (1992)36 zaviedol ďalšiu metódu na stanovenie Hp, a to jednoduchú radiálnu imunodifúziu. Táto metóda však nie je vhodná na analýzu veľkého počtu vzoriek. Najčastejšie využívanou metódou na stanovenie Hp u ošípaných však je kolorimetrická metóda, ktorá je založená na schopnosti Hp naviazať sa na voľný hemoglobín a zachovania peroxidázovej aktivity viazaného hemoglobínu pri nízkej hodnote pH. Výhodou tejto metódy je, že nie je druhovo špecifická a stanovenie môže byť automatizované za použitia štandardných biochemických analyzátorov.
Prasačí hlavný proteín akútnej fázy
Počas akútnej zápalovej odpovede bol u ošípaných identifikovaný jeden ďalší reaktant akútnej fázy, tzv. prasačí hlavný proteín akútnej fázy (pig major acute phase protein, pig MAP), ktorý je v podstate inhibítorom prasacieho inter-alpha-trypsínu.37 Zvýšené koncentrácie pig MAP boli zaznamenané u ošípaných počas infekcie baktériami Actinobacillus pleuropneumoniae, pri multisystémovom chradnutí odstavčiat, ako aj po transporte.38 Sledovanie koncentrácie pig MAP sa dá využiť pri vyhľadávaní chovov so zlými zoohygienickými podmienkami a nedostatočnou starostlivosťou.39
α1-kyslý glykoproteín
V diagnostike zápalových ochorení sa u ošípaných využíva aj prasačí α1-kyslý glykoproteín (AGP, známy tiež ako seromukoid). Jeho funkcie dodnes nie sú ešte celkom známe, je však schopný viazať veľké množstvo metabolitov, akými sú heparín, histamín, serotonín, steroidy, ako aj katecholamíny.40 Je známy aj tým, že má schopnosť naviazať sa na farmakologicky aktívne zložky liečiv, čo v konečnom dôsledku môže mať vplyv na terapeutický efekt, pretože sa zmení metabolicky aktívna frakcia liečiv. Zvýšené hodnoty AGP v priebehu akútnej zápalovej odpovede teda môžu znížiť koncentráciu voľného liečiva a takto ovplyvniť jeho farmakokinetiku.41 Schopnosť AGP viazať malé ligandy však všeobecne môže mať aj ochranný účinok, keďže takýmto spôsobom vie naviazať na seba toxické lektíny a endotoxíny. Zvýšené koncentrácie AGP sa zisťujú u zvierat s pneumóniou a meningitídami. Itoh a kol. (1993)42 uvádzajú, že hodnoty AGP je dôležité interpretovať vo vzťahu k veku, pretože u neonatálnych prasiatok sa zisťujú výrazne vyššie koncentrácie tohto proteínu v porovnaní s hodnotami zistenými u dospelých zvierat. Pre kvantitatívnu analýzu α1-kyslého glykoproteínu sa využívajú jednoduchá radiálna imunodifúzia, nefelometria a imunoturbidimetrické metódy.43,44
Proteíny akútnej fázy môžu byť aplikované ako nešpecifické markery klinických a subklinických ochorení, ktoré výrazne znižujú prírastky hmotnosti a v dôsledku nerentabilnosti chovu spôsobujú farmárom veľké škody. Uvedené zápalové proteíny však neposkytujú informácie o etiológii ochorenia a preto musia byť doplnené ďalšími diagnostickými testami. Môžu byť užitočné pri screeningu stáda k vyhľadávaniu zvierat so zápalovými ochoreniami.45,46 Koncentrácia proteínov akútnej fázy taktiež koreluje so stupňom poškodenia tkanív, závažnosťou ochorenia, ako aj s mierou obnovenia narušených funkcií po liečbe.47 Sú teda užitočnými aj pri posudzovaní priebehu ochorení, monitorovaní a kontrole pooperačných stavov a taktiež pri sledovaní účinnosti antimikrobiálnej liečby. Ich ďalšie využitie sa predpokladá na bitúnkoch, kde by mohli napomôcť pri prehliadke jatočných tiel ante a post mortem, ako aj pri hodnotení kvality mäsa, ako pomôcka pri identifikácii zvierat s infekciami a skrytými patologickými léziami.
Literatúra:
1. Gabay, C., Kushner, I. Acute-phase proteins and other systemic responses to inflammation. N Engl J Med 1999;340:448-454.
2. Johnson, R. W. Inhibition of growth by pro-inflammatory cytokines; an integrated view. J Anim Sci 1997;75:1244-1255.
3. Baumann, H., Gauldie, J. Regulation of acute phase plasma protein genes by hepatocyte stimulating factors and other mediators of inflammation. Mol Biol Med 1990;7:147-159.
4. Whicher, J. T., Westacott, C. I. The acute phase response. In: Whicher, J. T., Evans, S. W. (eds) Biochemistry of inflammation. Kluwer Academic; London, 1992;243-271.
5. Thompson, D., Milford-Ward, A., Whicher, J. The value of acute phase measurements in clinical practice. Ann Clin Biochem 1992;29:123-131.
6. Eckersall, P. D. Recent advances and future prospects for the use of acute phase proteins as markers of disease in animals. Revue Méd Vét 2000; 151: 577-584.
7. Olson, N. C., Hellyer, P. W., Dodam, J. R. Mediators and vascular effects in response to endotoxin. Br Vet J 1995;151:489-522.
8. Fossum, C., Wattrang, E., Fuxler, L., Jensen, K.T., Wallgren, P. Evaluation of various cytokines (IL-6, IFN-α, IFN-γ, TNF-α) as markers for acute bacterial infection in swine – a possible role for serum interleukin-6. Vet Immunol Immunopathol 1998;64:161-172.
9. Petersen, H. H., Nielsen, J. P., Heegaard, P. M. H. Application of acute phase protein measurements in veterinary clinical chemistry. Vet Res 2004;35:163-187.
10. Kováč, G., Vargová, M., Popelková, M., Tkáčiková, Ľ., Mikula, I. Proteíny akútnej fázy v diagnostike chorôb. Infovet 2005;XII:37-43.
11. Ferenčík, M. Zápal, horúčka, bolesť. Bratislava; Slovak Academic Press, 1997:215.
12. Moshage, H. Cytokines and the hepatic acute phase response. J Pathol 1997;181:257-266.
13. Niewold, T. A., Toussaint, M. J. M., Gruys, E. Monitoring health by acute phase proteins. In: Proceedings of the Fourth European Colloquium on Acute Phase Proteins. Segovia; Spain 2003:57-67.
14. Gruys, E., Toussaint, M. J. M., Niewold, T. A., Koopmans, S. J. Acute phase reaction and acute phase proteins. J Zheijang Univ Sci 2005;6B (11):1045-1056.
15. Ingenbleek, M., Young, V. Transthyretin (prealbumin) in health and disease: nutritional implications. Ann Rev Nutr 1994;14:495-533.
16. de Haas, C. J. C. New insights into the role of serum amyloid P component a novel lipopolysaccharide-binding protein. FEMS Immunol Med Microbiol 1999;26:197-202.
17. Eckersall, P. D. Acute phase proteins as monitoring tools in farm animals. In: Fürll, M. Production Diseases In Farm Animals. 13th International Conference; Leipzig, 2007:374-380.
18. Kushner, I. The phenomenom of the acute phase response. Ann N Y Acad Sci1982;389:39-48.
19. Rubel, C., Fernandez, G. C., Dran, G., Bomparde, M. B., Isturitz, M. A., Palermo, M. S. Fibrinogen promotes neutrophil activation and delays apoptosis. J Immunol 2001;166:2002-2010.
20. Eaton, J. W., Brandt, P., Mahoney, J. R. Haptoglobin: A natural bacteriostat. Science 1982;215:691-693.
21. Wagener, F. A., Eggernt, A., Boerman, O. C., Oyen, W. J., Verhofstad, A., Abraham, N. G., Adema, G., van Kooyk, Y., de Witte, T., Figdor, C. G. Heme is a potent inducer of inflammation in mice and is countected by heme oxygenase. Blood 2001;98:1802-1811.
22. Maruna, P. Proteiny akutni fáze. 1. vyd., Praha; Maxdorf, 2004:282.
23. Marnell, L., Mold, C., Du Clos, T. W. C-reactive protein: Ligands, receptors and role in inflammation. Clin Immunol 2005;117:104-111.
24. Du Clos, T. W., Mold, C. The role of C-reactive protein in the resolution of bacterial infection. Curr Opin Infect Dis 2001;14:289-293.
25. Lampreave, F., Gonzalez-Ramon, N., Martinez-Ayensa, S., Hernandez, M. A., Lorenzo, H. K., Garcia-Gil, A., Pineiro, A. Characterisation of the acute phase serum protein response in pigs. Electrophoresis 1994;15:672-676.
26. Lauritzen, B., Lykkesfeldt, J., Skaanild, M. T., Angen, O., Nielsen, J. P., Friis, C. Putative biomarkers for evaluating antibiotic treatment: an experimental model of porcine Actinobacillus pleuropneumoniae infection. Res Vet Sci 2003;74:261-270.
27. Kováč, G., Tóthová, Cs., Nagy, O., Seidel, H. Acute phase proteins and some serum biochemical parameters during different stages of reproduction cycle of sows. In: Proceedings of the 7th European Colloquium on Acute Phase Proteins. Barcelona, Spain, 2008:192-193.
28. Eckersall, P. D. Measurement of acute phase proteins as biomarkers of disease. In: Proceedings of the Annual Meeting of the American College of Veterinary Pathologists and American Society for Veterinary Clinical Pathology, Tucson; Arizona, 2006, www.ivis.org.
29. Grellner, G. F., Fangman, T. J., Caroll, J. A. Using serology in combination with acute phase proteins and cortisol to determine stress and immune function in early weaned pigs. J Swine Health Prod 2002;10:199-204.
30. Yang, F. M., Haile, D. J., Berger, F. G., Herbert, D. C., Van Beveren, E., Ghio, A. J. Haptoglobin reduces lung injury associated with exposure to blood. Am J Physiol Lung Cell Mol Physiol 2003;284:L402-L409.
31. Schaer, D. J., Roberti, F. S., Schoedon, G., Schoffner, A. Induction of the CD163-dependent haemoglobin uptake by macrophages as a novel anti-inflammatory action of glucocortikoids. Br J Haematol 2002;119:239-243.
32. Murray, R. K., Granner, D. K., Mayes, P. A., Rodwell, V. W. Harperova biochemie 2. Jinočany – nakladatelství a vydavatelství H & H, 2001:872.
33. Kováč, G., Tóthová, Cs., Nagy, O., Seidel, H., Novotný, J. Acute phase proteins during the reproduction cycle of sows. Proceedings of the 20th International Pig Veterinary Society Congress, Durban, South Africa, 2008:213.
34. Makimura, S, Suzuki, N. Quantitative determination of bovine serum haptoglobin and its elevation in some inflammatory diseases. Jpn J Vet Sci 1982;44:15-21.
35. Salonen, M., Hirvonen, J., Pyörälä, S., Sankari, S., Sandholm, M. Quantitative determination of bovine serum haptoglobin in experimentally induced Escherichia coli mastitis. Res Vet Sci 1996;60:88-91.
36. Morimatsu, M., Sarikaputi, M., Syuto, B., Saito, M., Yamamoto, S., Naiki, M. Bovine haptoglobin: single radial immunodiffusion assay of its polymeric forms and dramatic rise in acute-phase sera. Vet Immunol Immunopathol 1992;33:365-372.
37. Gonzalez-Ramon, N., Hoebe, K., Alava, M. A., van Leengoed, L., Pineiro, M., Carmona, S., Iturralde, M., Lampreave, F., Pineiro, A. Pig MAP/ITIH4 and haptoglobin are interleukin-6-dependent acute-phase plasma proteins in porcine primary cultured hepatocytes. Eur J Biochem 2000;267:1878-1885.
38. Segales, J., Pineiro, C., Lampreave, F., Nofrarias, M., Mateu, E., Calsamiglia, M., Andres, J., Morales, M., Pineiro, M., Domingo, M. Haptoglobin and pig-major acute protein are increased in pigs with postweaning multisystemic wasting syndrome (PMWS). Vet Res 2004;35:275-282.
39. Pineiro, C., Pineiro, M., Morales, J., Alava, M. A., Lampreave, F. Acute phase proteins as markers of health status of pig herds. Application in certification programs. In: Fürll, M. Production Diseases In Farm Animals. 13th International Conference, Leipzig, 2007:664.
40. Israili, Z. H., Dayton, P. G. Human Alpha-1-Glycoprotein and its interactions with drugs. Drug Metab Rev 2001;33:161-235.
41. Ikenoue, N., Saitsu, Y., Shimoda, M., Kokue, E. Disease-induced alterations in plasma drug-binding proteins and their influence on drug binding percentages in dogs. Vet Q 2001;22:43-49.
42. Itoh, H., Tamura, K., Izumi, M., Motoi, Y., Kidoguchi, K., Funayama, Y. The influence of age and health-status on the serum alpha1-acid glycoprotein level of conventional and specific pathogen-free pigs. Can J Vet Res 1993;57:74-78.
43. Tamura, K., Yatsu, T., Itoh, H., Motoi, Y. Isolation, characterisation, and quantitative measurement of serum α1-acid glycoprotein in cattle. Jpn J Vet Sci 1989;51:987-994.
44. Bence, L. M., Addie, D. D., Eckersall, P. D. An immunoturbidimetric assay for rapid quantitative measurement of feline alpha-1-acid glycoprotein in serum and peritoneal fluid. Vet Clin Pathol 2005;34:335-340.
45. Saini, P. K., Webert, D. W., Eckersall, P. D., Young, C. R., Stanker, L. H., Chakrabarti, E., Judkins, J. C. Development of a simple enzyme immunoassay for blood haptoglobin concentration in cattle and its application in improving food safety. Am J Vet Res 1998;59:1101-1107.
46. Karreman, H. J., Wentink, G. H., Wensing, T. Using serum amyloid A to screen dairy cows for sub-clinical inflammation. Vet Q 2000;22:175-178.
47. Kent, J. Acute phase proteins; theire use in veterinary diagnosis (guest editorial). Br Vet J 1992;148:279-282.
48. Ceciliani, F., Pocacqua, V. The acute phase protein alpha 1-acid glycoprotein: a model for altered glycosylation during diseases. Curr Prot Pept Sci 2007;8:91-108.
49. Steel, D. M., Whitehead, A. S. The major acute phase reactants: C-reactive protein, serum amyloid P component and serum amyloid A protein. Immunol Today 1994;15:81-88.
Adresa autora:
MVDr. Csilla Tóthová
Klinika prežúvavcov
Univerzita veterinárskeho lekárstva
Komenského 73
041 81 Košice
Slovenská republika
E-mail: Tothova.C@azet.sk
