Fuzáriotoxíny z aspektu veterinárnej medicíny

E. ČONKOVÁ, A. LACIAKOVÁ, G. KOVÁČ
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Košice
Veterinářství 52;2002:87-92

SÚHRN
Čonková E., Laciaková A., Kováč G. Fuzáriotoxíny z aspektu veterinárnej medicíny. Veterinářství 52;2002:87-92.
Príspevok je zameraný na problematiku fuzáriotoxínov a ich význam vo veterinárnej medicíne. Na základe dostupnej literatúry podáva prehľad o najdôležitejších mykotoxínoch tejto skupiny, o ich producentoch, ako aj o vplyve a toxickom účinku na zvieratá. Zároveň prezentuje najčastejšie sa vyskytujúce klinické symptómy, patologické zmeny u zvierat, ako aj vplyv niektorých fuzáriotoxínov na hematologické, biochemické a imunologické parametre.

SUMMARY
Čonková E., Laciaková A., Kováč G. Fusariotoxins in veterinary medicine. Veterinářství 52;2002:87-92.
Current knowledge of mycotoxins produced by fungi of the genus Fusarium, including trichothecenes (T-2, nivalenol, deoxynivalenol, moniliformin, diacetoscirpenol), zearalenone, and fumonisins is reviewed. Clinical symptoms and post-mortem findings, and, when appropriate, haemotological, biochemical and immunological alterations, are described.

Už tri desaťročia sa intenzívne prehlbuje štúdium mykotoxínov, ktoré vo všeobecnosti možno charakterizovať ako sekundárne metabolity rôznych toxinogénnych mikroskopických húb. V ostatnom čase sa zvláštna pozornosť venuje fuzáriotoxínom, ktoré predstavujú skupinu mykotoxínov, na produkcii ktorých sa podieľajú predovšetkým mikromycéty rodu Fusarium. Výskyt fuzárií bol zaznamenaný aj na Slovensku počas žatvy vo vlhkých rokoch.^1,2 Fuzária sú najčastejšími kontaminantmi cereálií, ako aj ich produktov, pričom vysoká frekvencia ich výskytu je pozorovaná predovšetkým na kukurici.^3,4 Napriek tomu, že ide o fytopatogénne plesne, ohrozujú zdravie zvierat i ľudí. Veľmi vzácne sa stretávame s nimi ako s priamymi pôvodcami infekcií. Poruchy zdravotného stavu vyvolávajú hlavne ich sekundárne metabolity - toxíny.⁵
Kontaminácia kukurice fuzáriotoxínmi vedie ročne vo svete k veľkým hospodárskym stratám v produkcii zvierat, hlavne u ošípaných, ktoré sú na trichotecény a zearalenon oveľa citlivejšie ako napr. hydina a prežúvavce.⁶ Z uvedeného dôvovdu boli v mnohých krajinách vypracované limity povoľujúce maximálne prípustné hodnoty mykotoxínov v kŕmnych cereáliach, resp. kŕmnych zmesiach zvierat. Tabuľka I prezentuje maximálne hladiny jednotlivých fuzáriotoxínov uvádzané vo Výnose Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 1497/1/1997.⁷ Mykotoxikózy sa manifestujú variabilnými klinickými príznakmi v závislosti od rôznych faktorov, ako sú druh a koncentrácia mykotoxínu, dĺžka expozície, druh zvieraťa, pohlavie, vek a zdravotný stav v čase príjmu toxínu. Dlhodobé pôsobenie mykotoxínu má za následok zvýšenú vnímavosť organizmu na sekundárne ochorenia vyvolané vírusmi, baktériami a plesňami.⁸ Často pôsobí synergicky niekoľko mykotoxínov, čo znásobuje ich negatívne účinky vo vzťahu k zdraviu a úžitkovosti zvierat.
Ako „fuzáriotoxikózy“ sú u zvierat známe trichotecéntoxikóza, zearalenový syndróm, leukoencefalomalácia koní a u hydiny bol pozorovaný syndróm rachitídy. Pôvodcami týchto ochorení sú najmä trichotecény, zearalenon a fumonizíny. Tabuľka II uvádza stručný prehľad najdôležitejších fuzáriotoxínov, ich plesňových producentov, typické klinické symptómy pri ochorení a ohrozené druhy zvierat.

Trichotéceny
Trichotecény sú sekundárnymi metabolitmi produkovanými Fusarium (F.) graminearum a F. culmorum. Ich výskyt je spojený so studenou, mokrou žatvou. Aj keď bolo identifikovaných viac ako 150 rôznych trichotecénov, informácie o ich prirodzenom výskyte v krmivách a potravinách sa sústreďujú hlavne na T-2 toxín, nivalenol (NIV), moniliformín (Mo), diacetoxyscirpenol - anguidín (DAS) a deoxynivalenol-vomitoxín (DON).⁹ Okrem fuzárií sa na produkcii týchto mykotoxínov podieľajú tiež mikromycéty rodu Trichodermos, Stachybotrys a Cephalosporium.¹⁰
Vzhľadom na toxicitu delíme trichotecény na toxíny gastrointestinálneho traktu, dermatotoxíny, imunotoxíny, hematotoxíny a genotoxíny.¹¹
Všeobecnými príznakmi akútnej trichotecéntoxikózy pozorovanými u psov, mačiek a domácej hydiny sú zápal, tachykardia, diarea, hemorágia, edém, kožná nekróza, hemorágie v epiteli sliznice žalúdka a hrubého čreva, poruchy hematopoetického systému, pokles počtu leukocytov a trombocytov, krvácanie do mozgu, poškodenie nervov, odmietanie krmiva.
Chronický účinok trichotecénov sa prejavuje atrofiou, alebo hyperplaziou hematopoetického systému, tumorom štítnej žľazy, žlčovodu a hypotalamu, zápalovou hyperkeratózou žalúdka, ako aj papilómami a imunosupresívnym efektom. U hydiny sú tiež pozorované často nekrózy v oblasti zobákovej dutiny.¹² Pri skŕmovaní krmiva kontaminovaného F. moniliforme s obsahom trichotecénov brojlermi bola diagnostikovaná progresívna rachitída s rozšírením na rastové platničky, insuficiencia kartilágových formácií, demineralizácia spongiózy a kompakty, fibrinácia kostnej drene s čiastočnou granulomatóznou proliferáciou osteoklastov.¹³
T-2 toxín: Na produkcii T-2 toxínu sa primárne podieľa F. sporotrichioides a F. poae.¹⁴ Spája sa s ochorením označovaným ako alimentárna toxická aleukia (ATA), ktoré sa objavilo počas II. svetovej vojny u ľúdí na Sibíri v dôsledku konzumácie splesnivelého obilia.⁹ Zistilo sa, že T-2 toxín postihuje predovšetkým CNS. Dávka 0,1 mg.kg^-1 ž.hm. signifikantne ovplyvnila monoamíny mozgu, čo sa manifestovalo ako mozgová hypoxia.¹⁵ 2 mg T-2 toxínu v 1 kg diéty u nosníc boli príčinou vzniku lézií v orálnej časti a u 50 % nosníc signifikantne poklesla produkcia vajec a príjem krmiva.¹⁶
Akútna toxikóza vyvolaná podaním 5 mg T-2 toxínu na kg ž. hm. sa u myší utratených 12 h po podaní prejavila masívnou bunkovou deštrukciou týmusu a sleziny s evidentnou chromatínovou kondenzáciou. Elektrónovou mikroskopiou boli zistené apoptické telieska. Apoptické celurárne lézie saobjavili aj v pečeni myší utratených 2 h po aplikácii 2,5 mg.kg^-1 T-2 toxínu. Potvrdilo sa, že T-2 toxín je silným induktorom apoptózy buniek v týmuse, slezine a pečeni in vivo a zvlášť rýchlo vyvoláva apoptózu v pečeni. V porovnaní s inými orgánmi bolo zistené, že Kupferove bunky majú dôležitú úlohu pre clearence apoptózy.¹⁸ Diéta s obsahom 2 a 3 mg T-2 toxínu v 1 kg krmiva signifikantne znížila počet erytrocytov a leukocytov, ale aj celkového objemu krviniek a hemoglobínovej koncentrácie u ošípaných. Pokles T lymfocytov bol pozorovaný už po dávke 0,5 a 1,0 mg T-2 toxínu v kg diéty.¹⁹ Stredná letálna dávka čistého T-2 toxínu podávaná jednodňovým brojlerovým kurčatám 7 dní je 4,97 + 0,44 mg.kg^-1 ž. hm.²⁰ Avšak už dávka 0,01 mgspôsobila 100% embryonálnu mortalitu u plemena biely Leghorn.²¹ LD50 (mg/kg) pre T-2 toxín u dospelých myších samcov boli nasledovné: 10,5 p. o., 5,2 i. p., 2,1 s. c. a 4,2 i. v.. Inhalačné experimenty poukázali, že expozícia 33 ppb T-2 toxínu 160 minút a 140 ppb 30 minút má za následok úhyn myší.²²
Nivalenol: Nivalenol produkujú kmene F. nivale, F. episphaeria a F. poae.²³ Hedman a kol.²⁴ študovali absorbciu a metabolizmus nivalenolu podávaného ošípaným v dávke 0,05 mg.kg^-1 ž. hm. V krvi bol detekovaný 20 minút po podaní. 7,5 h po aplikácii bolo absorbovaných 11 - 43 % nivalenolu. Ešte 16 h po skŕmení bol nachádzaný v črevách a koncentrácia nivalenolu v orgánoch činila 1-3 mg.ml^-1. Pri skŕmovaní diéty s obsahom 2,5 mg alebo 5 mg NIV v 1 kg mladými ošípanými počas troch týždňov nebolo pozorované odmietnutie krmiva, zmeny v klinickom obraze a tiež v živej hmotnosti zvierat a ich orgánov. U exponovaných ošípaných boli však zaznamenané gastrointestinálne erózie a nefropatie. Po troch týždňoch experimentu bol zistený u ošípaných, ktoré prijímali krmivo s osahom 5 mg NIV štatistický pokles počtu slezinových buniek. Analýza IgG a IgA poukázala na časovú vzostupnosť plazmatickej koncentrácie IgA a pokles koncentrácie IgG v skupine, ktorej bol podávaný NIV v dávke 2,5 mg.²⁴
Slabý toxický efekt bol pozorovaný u kurčiat ktorým bol skŕmovaný nivalenol produkovaný F. poae v dávke 6 a 12 mg.kg^-1.²⁵ LD50 pre nivalenol u dospelých myších samcov po i. p. podaní bola 4,1 mg.kg^-1 a pri i. v. podaní 6,3 mg.kg^-1.²² LD50 pre nivalenol u 6-týždňových samcov myší bola stanovená 38,9 mg.kg^-1 p. o.; 7,4 mg.kg^-1 i. p.; 7,2 mg.kg^-1 s. c.; 7,3 mg.kg^-1 i. v.²⁶
Deoxynivalenol – vomitoxín: Deoxynivalenol (DON) je produkovaný mikroskopickými hubami F. graminearum, F. culmorum, F. sporotrichioides, F. poae, F. tricinctum a F. acuminatum.⁹ V Európe je pomerne často detekovaný v cereáliách.²⁷ Intoxikácia vomitoxínom má za následok zníženie príjmu krmiva, alebo jeho odmietnutie, vomitus a poruchy trávenia s následným poklesom hmotnostných prírastkov.⁸
Zo zvierat sú na vomitoxín najcitlivejšie ošípané. Menej citlivá je hydina a prežúvavce. Čiastočné rozdiely v závislosti na druhu zvierat boli zistené aj v metabolizme. Senzibilitu ovplyvňuje tiež pohlavie, pričom samci sú viac citliví ako samice.²⁸ Dávka 2 ppm DON-u v kŕmnej zmesi ošípaných spôsobila pokles konverzie krmiva a redukciu hmotnosti. Hydina tolerovala 5 mg DON-u v kg krmiva. Mierny pokles konverzie krmiva bol u dojníc pozorovaný pri obsahu 1 % DON-u v kg diéty.²⁹
Cieľovým orgánom toxínu je u ošípaných gastrointestinálny systém. Dietárna hladina DON-u 20 ppm vyvoláva vomitus, 12 ppm úplne odmietnutie krmiva a 1,3 ppm signifikantný pokles príjmu krmiva a úžitkovosti.³⁰ Preukazné zníženie váhových prírastkov, jatočnej hmotnosti a redukcia utilizácie krmiva boli evidované u rastúcich prasiat pri podaní 3,5 mg DON do 1 kg diéty. Zároveň bol zistený hmotnostný nárast pečene a pokles koncentrácie proteínov, albumínov, Ca a anorganického P v krvnom sére.³¹
Kubena a Harvey32 sledovali vplyv 18 mg DON-u na kg pšeničnej diéty u kohútikov plemena Leghorn od 1. do 12. týždňa veku. Patologicko-anatomickou pitvou bola zistená zvýšená relatívna hmotnosť žľaznatého žalúdka. Sledované biochemické parametre a minerálne látky v krvnej plazme nevykazovali preukazné rozdiely. U kurčiat, ktorým bol podávaný DON v dávke 16 mg.kg^-1 kontaminovaného zrna bola pozorovaná znížená konverzia krmiva.³³ Podávanie 18 mg DON-u v kg pšeničnej diéty kurčatám (biely Leghorn) od 1 dňa veku až do znášky a potom počas šiestich znáškových periód iba nepatrne ovplyvnilo hmotnosť a hrúbku vaječnej škrupiny.³⁴ Inkorporácia 3 mg DON-u vo forme čistého substrátu, alebo v natívnej do krmiva signifikantne znížila konverziu krmiva a hmotnostné prírastky rastúcich prasiat.³⁵ U dojníc obsah 14,5 ppm DON-u v 1 kg kukuričnej siláži vyvolal hnačky.³⁶ 28-dňové skŕmovanie 15,6 mg vomitoxínu na kg diéty u oviec neviedlo k štatistickým zmenám v konverzii krmiva a hmotnostných prírastkov.³⁷ DON v dávke 8 a 10 mg v kg peletovaného krmiva vyvolal u mačiek a psov vomitus a odmietnutie krmiva.³⁸
LD50 pre DON po i.p. podaní u myši je 70 mg.kg^-1 (samčeky) a 76,7 mg.kg^-1 (samičky).²³
Moniliformín: Mechanizmus pôsobenia moniliformínu spočíva v inhibícii pyruvát dehydrogenázového enzýmového systému, čím dochádza k inhibícii Krebsovho cyklu a následne celulárnej respirácie.³⁹ Primárnymi histopatologickými léziami u zvierat sú akútna multifaktoriálna myokardiálna degenerácia a nekróza.⁴⁰
Skŕmovanie kŕmnych zmesí kontaminovaných mikromycétou Fusarium (F.) fujikuori, produkujúcou moniliformín u kurčiat bolo príčinou náhleho úhynu. Klinicky boli pozorované kardiálne dysfunkcie (náhla smrť, dyspnoe, cyanóza, depresia). Pitvou boli zistené lézie a dilatácia pravej srdcovej predsiene, bilaterálna myokardiálna hypertrofia. Pri mikroskopických nálezoch boli pozorované akútna myokardiálna degenerácia s nekrózou, fibróza a hypertrofia.⁴¹ 100 mg Mo v kg krmiva skŕmovaného rastúcimi morkami od 1. do 21. dňa veku signifikantne znížilo príjem krmiva a hmotnostné prírastky. Zvýšená bola absolútna hmotnosť srdca a obličiek, kde boli nachádzané lézie. Vzrástol výskyt kardiocytárnych teliesok s početnými obrovskými jadierkami. V renálnych tubuloch bola zistená stredná difúzna mineralizácia.⁴²
Vplyv moniliformínu produkovaného F. moniliforme var. subglutinans bol študovaný na kurčatách, káčatách a morkách.⁴³ Najviac senzitívne sa javili káčatá, u ktorých bol pitvou zistený ascites, hyperkardia a myokardiálne šedivenie. Mikroskopicky bola pozorovaná degenerácia a nekróza myokardu a degenerácia hepatocytov. Príčinou smrti bola kardiotoxikóza. Jednorázová dávka 1 mg moniliformínu.kg^-1 ž. hm. vyvolala 15 minút po podaní u brojlerových kurčiat bradykardiu. Toxická dávka moniliformínu je pre kurčatá 5 mg.kg-1 ž. hm.⁴⁴
Diacetoscirpenol – anguidín: Anguidín je z epoxytrichotecénov najtoxickejší. Na jeho produkcii sa podieľajú napríklad F. graminearum, F. semitectum, F. tricinctum, F. oxysporum, F. roseum, F. sporotrichoides.^23,45
Subletálna dávka vyvolala depléciu buniek a nekrózy v lymfopoetických orgánoch, multifokálne nekrózy v epiteli čriev a difúzne nekrózy germinálmeho epitelu s následnou progresívnou tubulárnou degeneráciou semeníkov. Po troch dňoch bola pozorovaná lymfo- a neutropénia a anémia.46
Stredná letálna dávka purifikovaného DAS podávaná jednodňovým brojlerovým kurčatám 7 dní činila 3,82 + 0,4 mg.kg^-1.²⁰ Dávka 6 mg DAS v kg diéty spôsobila u 90 % hydiny orálne lézie.⁴⁷ Tiež pri podávaní dávok 0,5; 1, 2, 4 a 8 mg DAS v g diéty počas 3 týždňov brojlerovým kurčatám boli pozorované lézie v oblasti horného a spodného zobáka, jazyka a laloka.⁴⁸ Okrem toho tieto dávky navodili pokles hmotnosti kurčiat. Zároveň bola pozorovaná inhibícia proteínovej syntézy na ribozomálnej úrovni, čo potvrdzuje mechanizmus účinku DAS.⁴⁹
LD50 pre DAS po i.g. podaní je u samcov myší 15,5 mg a po i.p. podaní 20 mg.kg^-1.⁴⁶

Zearalenon
Zearalenon (F-2 toxín) patrí k mykotoxínom so silným estrogénnym účinkom. Okrem toho pôsobí tiež hematotoxicky a genotoxicky.¹¹ Jeho hlavným producentom je F. roseum, ktorý najčastejšie parazituje na kukurici. Ďalšími zearalenovými producentmi sú: F. sporotrichioides, F. oxysporum, F. moniliforme, F. graminearum a F. crookwellense.^9,12
Nízke dávky (1ppm) tohoto toxínu vyvolávajú u ošípaných a hovädzieho dobytka poruchy plodnosti.⁵⁰ Vyššie dávky (50 - 100 ppm) zasahujú do koncepcie, ovulácie, implantácie, vývoja plodu a životaschopnosti novorodenca.⁵¹ Typickými klinickými symptómami F-2 toxikózy u samíc sú vulvovaginitída, zväčšenie mliečnej žľazy, prolaps rekta a vagíny, zväčšenie uteru, patologicky nález na ováriách, strata apetítu.⁵² Podávanie 30 ppm F-2 toxínu kancom a dávka 30 - 40 mg na kg krmiva u kohútov viedla k narušeniu spermiogenézy.^53,54 Denná dávka 1,6 ppm F-2 toxínu podávaná v priebehu 3 týždňov vyvolala poruchy plodnosti.³⁶ Experimentálne podávanie 0,25 mg zearalenonu.kg^-1 ž. hm. denne počas 5 dní potkanom (Wistar) spôsobilo pokles živej hmotnosti ako aj hmotnosti semeníkov a prísemeníkov.⁵⁵
U hydiny okrem zápalu v kloakálnej časti boli pozorované edémy krku a tvorba cýst na vajcovode.¹² LD50 po i. p. potkanom je 10 mg.kg^-1.⁵⁶

Fumonizíny
Fumonizíny (FB) reprezentujú novú skupinu mykotoxínov produkovaných hlavne F. moniliforme a F. proliferatum. V súčasnosti sú známe fumonizíny B1, B2, B3, B4, A1 a A2. Abundancia FB 1 v krmivách a potravinách predstavuje až 70 %. S týmto homológom sa stretávame najčastejšie pri mykotoxikózach zvierat vyvolaných fumonizínmi. Fumonizíny sú charakterizované ako neurotoxíny a genotoxíny.^{11/sup> Fumonizín B1 inhibuje syntézu sfingolipidov, čoho dôsledkom je bunkové poškodenie.57sup> Jeho pôsobením bola zistená leukoencefalomalácia koní, pulmonárny edém ošípaných, nefrotoxicita, hepatotoxicita a hepatokarcinogenita u laboratórnych zvierat.58sup> Voss a kol.59sup> (1998) referujú tiež o hepatoxicite jahniat, králikov a noriek, ako aj o apoptóze buniek. V oblastiach, v ktorých primármou zložkou stravy ľudí je kukurica, bol zaznamenaný výskyt karcinómu ezofágu.60sup>
Leukoencefalomalácia koní sa klinicky prezentuje ako multifaktoriálne neurologické ochorenie spojené so zápalom a edémom CNS.61sup> Primárnymi príznakmi akútneho ochorenia sú slepota, paréza alebo paralýza faciálnych, orálnych alebo glosofaryngeálnych svalov, lokomočné abnormality (ataxia), hyperestézia, stupor. Smrť nastáva spravidla niekoľko hodín po objavení sa neurologických príznakov.62/sup>
Pulmonálny edém u ošípaných sa vyvíja pri koncentrácii fumonizínu B1  100 ppm, avšak lézie v pečeni boli pozorované už pri koncentrácii  23 ppm.63p> U ošípaných, ktorým bola podávaná subletálna dávka dochádzalo k inhibícii pulmonárnych intravaskulárnych makrofágov.64sup>
Skŕmovanie 75 mg FB 1/kg krmiva počas 18 týždňov malo za následok zníženie hmotnosti moriek. Chronická expozícia resultovala s leukopéniou, s poklesom celkového počtu krviniek, absolútneho počtu hetrofilov, lymfocytov a pomeru heterofilov ku lymfocytom.65sup>
FB 1 toxikóza brojlerových kurčiat intoxikovaných dávkou 30 mg, alebo 300 mg toxínu izolovaného z kultúry F. moniliforme, resp. 10 mg FB 1 vo forme čistej substancie v 1 kg krmiva sa prejavila poklesom protrombínového času, vzostupom plazmatického fibrinogénu a aktivity antitrombínu III. Simultánne poklesla sérová aktivita albumínu stúpli sérové globulíny.66,67>
Dávka 10 mg FB 1 podaná vo forme čistej substancie, poprípade 30 mg FB 1 v natívnej forme v kg krmiva je pre mladú hydinu toxická.68sup>}

Príprava a spracovanie článku boli podporené grantom VEGA č. 1/7026/20.

Literatúra:
1. Jesenská Z., Havráneková D., Šajbidorová J. Fuzáriá v obilných zrnách Slovenskej socialistickej republiky počas klimaticky priaznivej žatvy. Čs Hyg 1983; 28: 11-16.
2. Šrobárová A. The occurrence and biology of some Fusarium spp. on wheat in Slovakia. Institute of Experimental Phytopathology and Entomology Slovak Academy of Sciences, Ivanka pri Dunaji, Slovakia, 1995;119.
3. Flatscher J., Willinger H. Bakterien- und Pilzkeimzahlen in Futtermitteln. Wien tierärtzl Mschr 1981;68:282-284.
4. Leslie J. F., Pearson C. H. A. S., Nelson P. E., Toussoun T. A. Fusarium spp. from corn, sorghum and Soybean Fields in the Central and Eastern United Stated. Phytopathology 1990;80:334-350.
5. Bauer J., Wertmer R., Gedek B. Zur Kontamination von Futtermitteln mit toxinbildenen Fusarienstämmen und deren Toxinen. Wien tieräztl Mschr 1980;67:282-288.
6. Charmley L. L., Trenholm H. L., Prelusky D. B., Rosenberg A. Economic losses and decontamination. Natural Toxins 1995;3:199-203.
7. Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 1497/1/1997-100 o kŕmnych surovinách na výrobu kŕmnych zmesí a o hospodárskych krmivách. Príloha č. 2, časť D: Nežiadúce látky v krmive – Toxické látky produkované niektorými mikroorganizmami. 1997:87-89.
8. Ellend N. Mykotoxine in Österreich - Vorkommen, Effekte, Analytik, Gegenmaßnahmen. „Mycotoxins in food and feed“, Bydgoszcz, Poland, 15 - 17 June 1998:95-100.
9. Pittet A. Natural occurence of mycotoxins in foods and feeds - an updated review. Revue Méd Vét 1998;149(6):479-492.
10. Tichá J., Kaisrová A., Lučný M. Toxinogenní plísně a jejich toxické metabolity na obilí. Mlýnsko-pekárenský průmysl 1984;4:113-114.
11. Ostrý V. Vláknité mikroskopické houby (plísně), mykotoxiny a zdraví člověka. Praha; SZÚ, 1998:20.
12. Gedek B. Kompendium der medizinischen Mykologie. Berlin und Hamburg; Verlag Paul Parey, 1980:395.
13. Köhler B., Hüttner B., Vielitz E., Kahlau D. I., Gedek B. Rachitis bei Mastflügel durch Kontamination des Futters mit Fusarium moniliforme Sheldon. Zbl Vet Med B, 1978; 25:89-109.
14. Moos M. O. Mycotoxins. Mycol Res 1996;100:513-523.
15. Wang J., Fitzpatrick D. W., Wilson J. R. Effects of the trichothecne mycotoxin T-2 on neurotransmitters and metabolites in discrete areas of the rat brain. Food Chem Toxicol 1998;36(11):947-953.
16. Diaz G. J., Squires E. J., Julian R. J., Boermans H. J. Individual and combined effects of T-2 toxin and DAS in laying hens. Br Poult Sci 1994;35(3):393-405.
17. Wyatt R. D., Doerr J. A., Hamilton P. B., Burmeister H. R. Egg production, shell thickness, and other physiological parameters on laying hens affected by T-2 toxin. Appl Microbiol 1975;29(5):641-651.
18. Ihara T., Sugamata M., Sekijima M., Okumura H., Yoshino N., Ueno Y. Apoptotic cellular damage in mice after T-2 toxin-induced acute toxicosis. Nat Toxins 1997;5(4):141-145.
19. Rafai P., Tuboly S., Bata A., Tilly P., Vanyi A., Papp Z., Jakab L., Tury E. Effect of various levels of T-2 toxin in the immune system of growing pigs. Vet Rec 1994;136(20):511-514.
20. Chi M. S., Robison T. S., Mirocha C. J., Reddy K. R. Acute toxicity of 12,13-epoxytrichothecenes in one-day-old broiler chicks. Appl Environ Microbiol 1978;35(4):636-640.
21. Veselý D., Veselá D., Jelinek R. Nineteen mycotoxins tested on chicken embryos. Toxicol Lett 1982;13(3-4):239-245.
22. Ueno Y. Toxicological features of T-2 toxin and related trichothecenes. Fundam Appl Toxicol 1984;4, 2Pt 2:124-132.
23. Betina V. Mykotoxíny - chémia - biológia - ekológia. Bratislava; Alfa, 1990:284.
24. Hedman R., Thuvander A., Gadhansson I., Reverter M., Petterson H. Influence of dietary nivalenol exposure on gross pathology and selected immunological parameters in young pigs. Nat Toxins 1997;5(6):238-246.
25. Petterson H., Hedman R., Engstrom B., Elwinger K., Fossum O. Nivalenol in Swedisch cereals - occurrence, production and toxicity toward chickens. Food Addit Contam 1995;12(3):373-376.
26. Ryu J. C., Ohtsubo K., Izumiyama N., Nakamura K., Tanaka T., Yamamura H., Ueno Y. The acute and chronic toxicities of nivalenol in mice. Fundam Appl Toxicol 1988;11,1:38-47.
27. Peterson H. Trichothecenes in cereals and problem in their determination. „Mycotoxins in food and feed“. Bydgoszcz, Poland; 15 - 17 June, 1998:89-94.
28. Rotter B. A., Prelusky D. B., Pestka J. J. Toxicology of deoxynivalenol (vomitoxin). J Toxicol Environ Health 1996;48(1):1-31.
29. Trenholm H. L., Hamilton R. M., Friend D. W., Thompson B. K., Hartin K. E. Feeding trials with effects on swine, poultry, and dairy cattle. J Am Med Assoc 1984;185(5):27-531.
30. Young L. G., McGirr L., Valli V. E., Lumsden J. H., Lun A. Vomitoxin in corn fed to young pigs. J Anim Sci 1983;57(3):655-64.
31. Bergsjo B., Langseth W., Nafstad I., Jansen J. H., Larsen H. J. The effects of deoxynivalenol-contaminated oats on the clinical condition, blood parameters, performance and carcass composition of growing pigs. Vet Res Commun 1993;17(4):283-294.
32. Kubena L. F., Harvey R. B. Response of growing Leghorn chicks to deoxynivalenol-contaminated wheat. Poult Sci 1988;67(12):1778-1780.
33. Kubena L. F., Huff W. E., Harvey R. B., Phillips T. D., Rottinghaus G. E. Individual and combined toxicity of deoxynivalenol and T-2 toxin in broiler chicks. Poult Sci 1989;68(5):622-626.
34. Kubena L. F., Harvey R. B., Corrier D. E., Huff W. E. Effects of feeding deoxynivalenol (DON, vomitoxin)-contaminated wheat to female White Leghorn chickens from day old through egg production. Poult Sci 1987;66(10):1612-1618.
35. Prelusky D. B., Gerdes R. G., Underhill K. L., Rotter B. A., Jui P. Y., Trenholm H. L. Effects of low-level dietary deoxynivalenol on haematological and clinical parameters of the pig. Nat Toxins 1994;2(3):97-104.
36. Schuch M., Baumgartner W. Mikrobiologisch und mykotoxikologisch kontaminierte Futtermittel als Krankheitsursache bei Rindern. Wien Tierärztl Mschr 1988;75:329-332.
37. Harvey R. B., Kubena L. F., Corrier D. E., Witzel D. A., Phillips T. D., Heidelbaugh N. D. Effects of deoxynivalenol in a wheat ration fed to growing lambs. Am J Vet Res 1986;47(7):1630-1632.
38. Hughes D. M., Gahl M. J., Graham C. H., Grieb S. L. Overt sign of toxicity to dogs and cats of dietary deoxynivalenol. J Anim Sci 1999;77(3):693-700.
39. Hofmeyer J. H. S., Van der Merve K. H., Swart P., Thiel P. G. Effect of moniliformin on pyruvate dehydrogenase multienzyme complex. South Afr J Sci 1979;75:469.
40. Kriek N. P. J., Marasas W. F. O., Van Resenburg S. J., Fincham J. E., Yagen B., Joffe A. Z. Chronic Pathological effects of some fusarial toxins. Mycotox and Phycotox 1986:525-534.
41. Ledoux D. R., Bermudez A. J., Rottinghaus G. E., Broomhead J., Bennett G. A. Effects of feeding Fusarium fujikuoroi culture material, containing known levels of moniliformin, in young broiler chicks. Poult Sci 1995;74(2):297-305.
42. Morris C. M., Li Y. C., Ledoux D. R., Bermudez A. J., Rottinghaus G. E. The individual and combined effects of feeding moniliformin, supplied by Fusarium fujikuroi culture material, and deoxynivalenol in young turkey poults. Poult Sci 1999;78(8):1110-1115.
43. Engelhardt J. A., Carlton W. W., Tuite J. F. Toxicity of Fusarium moniliforme var. subglutinans for Chicks, Ducklings, and Turkey Poults. Avian Dis 1989;33:357-360.
44. Burmeister H. R., Ciegler A., Vesonder R. F. Moniliformin, a metabolite of Fusarium moniliforme NRRL 6322 purification and toxicity. Appl Environ Microbiol, 1979;37(1):11-13.
45. Molto G. A., Gonzales H. L., Resnik S. L., Peryra Gonzalews A. Production of trichothecenes and zearalenone by isolates of Fusarium spp. from Argentinian maize. Food Adit Contam 1997;14:263-268.
46. Conner M. W., de Camargo J., Punyarit P., Reingropitak S., Rogers A. E., Newborne P. M. Toxicity of anguidne in mice. Fundam Appl Toxicol 1986;7(1):153-164.
47. Kubena L. F., Harvey R. B., Edrington T. S., Rottinghaus G. E. Influence of ochratoxin A and diacetoxyscirpenol singly and in combination on broiler chickens. Poult Sci 1994;73(3):408-415.
48. Ademoyero A. A., Hamilton P. B. Mouth lesion in broiler chickens caused by scirpenol mycotoxins. Poult Sci 1991;70(10):2082-2089.
49. Ademoyero A. A., Hamilton P. B. High dietary fat increases toxicity of diacetoxyscirpenol in chickens. Poult Sci 1991;70(11):2271-2274.
50. Schweighardt H. Mikrobiell bedingte Ernährungsschäden biem Geflügel un deren Nachweis. Wien Tierärztl Mschr 1980;67:316-318.
51. Price W. D., Lowell R. A., McChesney D. G. Naturally Occurring Toxins in Feedstuffs. J Anim Sci 1993;71:2556-2562.
52. Schuh M., Flatscher J. Labordiagnostik in der Klauentierpraxis. 7. Mykotoxikologishe und mikrobiologische Untersuchung von Futtermitteln. Tieräztl Umschau 1983;38:748-750.
53. Ványi A., Széky A. Fuzariotoxikózisok. VI. Az F-2 toxin (zearalenon) hatása hímivarú sertések spermiogenezisére. Magyar állatorvosok lapja 1980;35(4):242-246.
54. Ványi A., Széky A. Fuzariotoxikózisok. VII. A gyöngyöskakasok spermiogenezisének zearalenon (F-2 fuzriotoxin) és hiányos megvilágítás bekövetkezo zavarai. Magyar állatorvosok lapja 1980;35(4):247-252.
55. Kaliamurthy J., Geraldine P., Thomas P. A. Effects of zearalenone on food consumption, growth rate, organ weight and serum testosterone level in male rats. J of Environ biol 1997;18(2):115-120.
56. Bacha H., Chekir L., Ellouz F., Hadidane R., Creppy E. E. Effect of zearalenone on fertilisation and gestation in rats. In: Scudamore K. A. (Ed). Occurrence and significance of mycotoxins. Procedings of an UK Workshop, Central Laboratory, 1993:258-262.
57. Wang E., Norred W. P., Bacon C. W., Riley R. T., Merrill A. H. Inhibition of sphingolipid biosynthesis by fumonisins. J Biol Chem 1991;266:14486-14490.
58. Ribar S., Mesaric M. Fumonisins - mycotoxins produced by Fusarium moniliforme. Lijec Vjesn 1998;120(3-4):85-91.
59. Voos K. A., Plattner R. D., Riley R. T., Meredithe F. I., Norred W. P. In vivo effect of fumonisin B1- producing and fumonisin B1- nonproducing Fusarium moniliforme isolates are similar: Fumonisin B2 and fumonisin B3 cause hepato- and nefrotoxicity in rats. Mycopathologia 1998;141:45-58.
60. Voos K. A., Riley R. T., Bacon Ch. W., Chamberlain W. J., Norred W. P. Subchronic toxic effect of Fusrium moniliforme and fumonisin B1 in rats and mice. Natural toxins 1996;4:16-23.
61. Uhlinger C. Leukoencephalomalacia. Vet Clin North Am Equine Pract 1997;13(1):13-20.
62. Wilson B. J., Maranpot R. R. Causative fungus agent of leukoencephalomalacia in equine animals. Vet Rec 1971;88:484-486.
63. Haschek W. M., Motelin G., Ness D. K., Harlin K. S., Hall W. F., Vesonder R. F., Peterson R. E., Beasley V. R. Charakterization of fumonisin toxicity in orally and intavenously dosed swine. Mycophatologia 1992;117,(1-2):83-96.
64. Smith G. W., Constable P. D., Smith A., Bacon Ch. W., Meredith F. I., Wollenberg G. K., Haschek W. M. Effects of fumonisin-containing culture material on pulmonary clearance in svine. Amer J of Vet Res 1996;57(8):1223-1238.
65. Bermudez A. J., Ledoux D. R., Rottinghaus G. E. Effects of Fusarium moniliforme culture material containing known lewels of fumonisin B1 in ducklings. Avian Dis 1995;39(4):879-886.
66. Espada Y., Ruiz de Gopegui R., Cudradas C., Cabanes F. J. Fumonisin mycotoxicosis in broilers. Weights and serum chemistry modifications. Avian Dis 1994;38(3):454-460.
67. Espada Y., Ruiz de Gopegui R., Cudradas C., Cabanes F. J. Fumonisin mycotoxicosis in broilers plasma proteins and coagulation modifications. Avian Dis 1997;41(1):73-79.
68. Weibking T. S., Ledoux D. R., Brown T. P., Rottinghaus G. E. Fumonisin toxicity in turkey poults. J Vet Diagn Invest 1993;5(1):75-83.

Adresa autora:
MVDr. Eva Čonková, PhD.
Univerzita veterinárskeho lekárstva – odd. farmakológie
Komenského 73
SK-041 81 Košice