M. SWAN
Vet. klinika pre malé zvieratá, Bratislava
Veterinářství 2003;53:558-560
SOUHRN
Swan M. Prípad intoxikácie etylénglykolom u brazílskej fily. Veterinářství 2003;53:558-560.
V článku je popísaný prípad intoxikácie u trojročnej brazílskej fily. Na základe klinického a sonografického vyšetrenia a predovšetkým podľa nálezu typických kalciumoxalátových kryštálov v močového sedimentu sme určili ako príčinu intoxikácie etylénglykol. Symptomatická ani špecifická liečba inhibítormi alkoholdehydrogenázy však už vzhľadom k pokročilému štádiu otravy nemala efekt. Diskusia porovnáva prípad s literárnymi údajmi.
SUMMARY
Swan M. Ethylene glykol poisoning in Brasilian Fila: a case report. Veterinářství 2003;53:558-560.
Ethylene glykol poisoning in three-year old brasilian fila is described. According to physical exam , ultrasonography and particulary typical calciumoxalate crystals in the dog´s urine sediment we founded the ethylene glycol as a cause agent of the poisoning. Owing to prolonged time from ingestion to the diagnosis, the treatment with alcohol dehydrogenase inhibitors was ineffective. We compared our findings with another references.
V súčasnosti sa veterinárny lekár stretáva s prípadmi otráv malých zvierat viac menej sporadicky. Vyplýva to hlavne z vyššej informovanosti o problematike a určite aj väčšej opatrnosti a zodpovednosti majiteľa za svoje zviera. Ale aj tak sa nájdu prípady, kedy obvykle notoricky známe teoretické vedomosti sú náhle konfrontované s praxou.
Prípad z praxe
Nacionálie: Brazílska fila, vek 3 roky, pes.
Anamnéza: Deň pred návštevou bol pes úplne v poriadku. Ráno sa objavilo zvracanie, apatia, nekoordinované pohyby, skrývanie sa pred majiteľom. Príznaky sa k večeru zhoršovali, objavili sa dokonca záchvevy končatín a aj celkové kŕče. Pes sa pri nich vymočil.
Na našu ambulanciu bol privezený v neskorých nočných hodinách kvôli stále sa zhoršujúcemu stavu.
Klinické a laboratórne vyšetrenie: Pes nejavil záujem o okolie, ležal bezvládne na stole, zrýchlene dýchal. Teplota 37,0 °C, dych 50 – 60/min, pulz 100 – 120/min, slabý. Sliznice hyperemické, lymfatické uzliny bez zmien, srsť a koža bez patologického nálezu. Auskultáciou hrudnej dutiny bolo počuť zrýchlenú srdečnú činnosť, počuteľný bol aj slabší pansystolický šelest bez jasnejšej lokalizácie. Dýchanie bolo bez prídavných šelestov. Palpáciou brušnej dutiny sa nezistila žiadna patológia.
Vzhľadom ku kritickému stavu pacienta sme zaviedli i. v. kanylu a začali s podávaním ohriateho fyziologického roztoku infúziou v množstve zhruba 50 ml/kg/hod. Ďalší diagnostický postup bol zameraný na vyšetrenie krvného náteru a moču.
Hematologické vyšetrenie: V krvnom nátere ofarbenom metódou Diff-Quick sme našli akurát zvýšený podiel neutrofilných granulocytov vo forme tyčiek. Erytrocyty nevykazovali známky poškodenia.
Biochemické vyšetrenie moču: Katetrizáciou močového mechúra sa nám podarilo odobrať len veľmi malé množstvo moča, ktoré sme podrobili biochemickému vyšetreniu s nasledujúcim výsledkom: špecifická hmotnosť 1020, leukocyty 500 leu/mikrol., proteíny 1 g/l.
Močový sediment: Močové epitélie (aj z vyšších častí urogenitálneho traktu tzv. chvostíkaté), leukocyty, hlien, veľké množstvo kryštálov kalcium oxalátu vo forme monohydrátu. Po zhodnotení anamnestických údajov a uvedených nálezov sme naše podozrenie, že ide o intoxikáciu, potrebovali potvrdiť ďalším vyšetrením. Klinické príznaky boli síce nešpecifické, no suspektná oligúria, resp. nález oxalátových kryštálov v močovom sedimente nás viedli k tomu, že sa pes otrávil etylénglykolom alebo príbuznou chemikáliou, aj keď majiteľ si nebol vedomý toho, že by sa pes mohol dostať k jedu.
Sonografické vyšetrenie: Sonografia ľadvín preukázala ich vážne postihnutie. Bolo možné pozorovať zvýšenú echogenicitu kôry so stratou ultrazvukovej textúry obličky. Pozorovali sme hyperechogénny okraj drene spolu s tzv. „halo“ prejasnením, ktoré sa objavujú pri glykolovej intoxikácii. Nejde však o typický prejav, lebo tento vzorec možno pozorovať aj pri iných renálnych ochoreniach.1 Močový mechúr bol aj po niekoľkokrát opakovanom vyšetrení ultrazvukom stále prázdny, čo bol vzhľadom k trvalému zavodňovaniu pacienta prakticky dôkaz toho, že obličky stratili svoju funkciu.
Reagenčnými prúžkami hodnotiacimi hladinu močoviny v plnej krvi sme zistili približnú hodnotu urey nad 20 mmol/l.
Diagnózu sme definitívne stanovili ako otravu etylénglykolom. Majiteľovi sme vysvetlili, že v prípade tejto intoxikácie je terapia účinná zhruba do 4 – 5 hodín,2 resp. do 8 hodín3 od prijatia jedu a že nález typických oxalátových kryštálov v močovom sedimente výrazne znižuje vyhliadky na uzdravenie zvieraťa.
Majiteľ trval na pokračovaní v terapii. Snažili sme sa ešte vybudiť diurézu podaním infúzneho roztoku manitolu v dávke 0,4 g/kg ž. hm. Takisto sme skúsili podať antidotum používané pri otrave glykolom, a to 20% etanol v dávke 5,5 ml/kg ž. hm. priamo i. v. Dostavili sa však generalizované kŕče, ktoré sme sa ani nesnažili medikamentózne ovplyvniť, a pes bol so súhlasom majiteľa utratený.
Majiteľ odmietol u psa robiť pitvu. Z toho istého dôvodu sa nevykonalo ani toxikologické vyšetrenie, čím sme vlastne boli ochudobnení o definitívne potvrdenie diagnózy, avšak klinický obraz prípadu a s tým súvisiace laboratórne nálezy boli natoľko typické, že v plnom rozsahu potvrdzovala naše závery.
Diskusie a záver
Otrava etylénglykolom a podobnými derivátmi prebieha zhruba v dvoch fázach. Prvá sa prejavuje podráždením slizníc, čo spôsobuje zvracanie, a postihnutím CNS, prejavujúcim sa depresiou, prípadne ataxiou. V druhej fáze, po zmetabolizovaní jedu (etylénglykol sa metabolizuje na glykolaldehyd, kyselinu glykolovú, glyoxylovú a oxalovú a všetky tieto produkty sú nefrotoxické), napádajú rozkladné produkty nervový systém a ľadviny. Spôsobujú nenávratné zmeny vo forme kŕčov, zlyhania ľadvín, resp. metabolickej acidózy.4
Veľmi rýchlo sa rozvíjajú klinické príznaky: od miernej depresie a nechutenstva k zvracaniu až k oligurickému štádiu intoxikácie, kedy toxín poškodzuje ľadviny. Možno pozorovať zväčšenie ľadvín a ich bolestivosť, čo sme u nášho pacienta nezistili. Organizmus sa vzápätí dostane do metabolickej acidózy, kedy hladina hydrogénuhličitanov klesá až na hodnoty 5 mmol/l.
Špecifická diagnostika otravy sa opiera o testovanie kyseliny glykolovej v odobratom sére. Obidva testy aj na hladinu báz, aj na kyselinu glykolovú však v našej rutinnej praxi zavedené nemáme, preto nás na definitívnu diagnózu naviedol hlavne nález kryštálov kalciumoxalátu v močovom sedimente.3
Keďže sa pes dostavil na našu kliniku zhruba až po 10 – 12 hodinách po objavení sa klinických príznakov, bol už v štádiu intoxikácie, kedy ani špecifická liečba inhibítormi alkoholdehydrogenázy neprináša žiadaný efekt. Svoboda napr. spomína limitujúcu hranicu 8 hodín, súvisiacu so vznikom ireverzibilných zmien vo funkcii obličky.3 Pacient na našej klinike už nemočil, čoskoro sa dostavili aj generalizované kŕče zodpovedajúce konečnému štádiu otravy.
Literatúra:
1. Green W. R. Small Animal Ultrasound. Lipincott-Williams&Wilkins 1996:201.
2. Niemand a kol. Klinická prax u psov. Bratislava; H&H, 1996:744.
3. Svoboda M. a kol. Nemoci psa a kočky 2. diel. Brno; Noviko, ČAVLMZ, 2001:1186.
4. Institut für Veterinärpharmakologie und Toxikologie. www.vetpharm.unizh.ch.
MVDr. Marek Swan
Vet. klinika pre malé zvieratá
Topoľčianska 25
851 05 Bratislava
